Vybrala Lucia Le:

Stridžie dni

V jednom malom mestečku žilo veľa krásnych dievčat. Medzi nimi boli i dve dievčatá menom Veronika a  Mária. Veronika mala rada Františka zo susednej dediny a Mária susedovie Janka. Veľmi sa obidve chceli vydať, pretože Mária verila poverám o strídžich dňoch , ktoré trvali od Ondreja do Vianoc, nahovorila Veroniku aby ich vyskúšali.
Veronika neverila poverám, ale poslúchla Máriu. Išli liať olovo. Márii sa ukázalo, že sa vydá za švárneho Janka, ale Veronike sa ukázala guľka. To znamenalo, že si na vydaj ešte musí počkať. "Ako ti je dobre", hovorila Veronika. "Aby sa to aj tebe vydarilo, poďme hádzať šaty na strechu. Komu sa šatka udrží, ten sa do roka vydá." Tak hádzali. Mária hodila s šatka sa zadržala, no keď hodila Veronika, šatka spadla ako kameň. "Ešte si musím počkať na svoj vydaj." "Do tretice všetko najlepšie", povedala Mária a šli si spraviť po jedenásť lístkov s menami chlapcov, ktorí sa im páčili. Jeden lístoček si nechali voľný. Každý si po jednom lístočku spálili.
Nastal Štedrý večer a dievčatá sa pozreli, aký chlapec im vyšiel: Zas susedovie Janko, to je dobre", hovorila Mária. "A mne vyšiel čistý lístoček." Nebuď smutná Veronika, poď ideme na polnočnú omšu". Veronika tomu všetkému neverila ale radšej sa úprimne modlila: "Pane, Bože, prosím daj, aby to nebola pravda." Hneď na to ráno Mária stretla Janka a dala mu svoju výšivku, ktorú pre neho vyšila. On ju neprijal. To znamenalo, že nemá o ňu záujem. A pritom Veronika stretla Františka zo susednej dediny a spýtal sa jej : "Vezmeš si ma?" Veronika ihneď súhlasila.
Keď sa to Mária dozvedela, už nikdy neverila poverám a radšej sa odteraz spoliehala na Pána Boha.