Mariana

Babka rozpráva

Bol Štedrý večer. Ako každý deň, tak aj dnes k nám prišla babka. Sadla si na gauč a spomínala si na svoju mladosť a detstvo. Začala nám rozprávať o zvykoch, ktoré boli tu na Orave.
Začala 23. decembrom. Vtedy nemali toľko sladkostí a ozdôb ako ich majú dnes. Ale napriek tomu to bývali krásne Vianoce. Otec im doniesol z hory jedličku, ktorú zavčas rána , deň pred Vianocami, ozdobili. Slamené ozdôbky, ktoré boli ešte z minulých rokov starostlivo odložené v truhlici na pôjde, zniesli, povešali na peknú jedličku, pridali oriešky, jabĺčka a na vrchol dali staniolom ozdobenú hviezdu.
 Začali piecť makovník, orechovník tvarohovník, štedrák a čisté koláče.. Všade to voňalo medom a orechmi. Na druhý deň, ráno 24.decembra, už od tretej začali variť kapustnicu, hrachovú, slivkovú a hríbovú polievku. Niekedy nevarili hríbovú ale hríby dali do kapustnice. Deti ešte vyrábali mašle na stromček a papierové ruže. Žiadne dieťa nechcelo jesť, lebo chcelo vidieť zlatú hviezdu pred štedrou večerou Gazda cestom, ktoré zostalo gazdinej, išiel potrieť stromy a dať hovädziemu dobytku. Niektorí gazdovia dávali dobytku aj cesnak a cibuľu, aby ho nikto neuriekol. Cesnakom sa potierali aj prahy v dome a na stajni. Gazdiná pripravovala všetko v dome. Pod obrus dala peniaze, aby ich mali celý rok a oblátky potierala medom, aby všetci domáci boli dobrí ako med. Okolo šiestej hodiny večer muselo byt všetko pripravené. Predtým ešte dievčatá na vydaj doniesli z drevárne triesky. Ktorá ich doniesla párny počet, tá sa do roka mala vydať, ktorá nepárny, mala zostať starou dievkou. Zobrali topánka a hádzali ich za seba, Ktorej sa špica otočila do dverí, tá sa mala vydať, ktorej dnu, mala ešte počkať. Gazdiné brali do rúk lyžice, ktoré nerátali. Ak zobrali viac, ako ich malo večerať, mal niekto pribudnúť k rodine, ale ak ich vzali menej, mala dievka odísť z domu, alebo niekto zomrieť. Každý dostal jablko a oriešok. Kto mal obidve zdravé, ten mal byť po celý rok zdravý, kto mal jedno červivé, mal byť chorý, ale kto mal červivé obidve, mal zomrieť, alebo ťažko ochorieť.
Potom sa pomodlili a sadli si k stolu. Nesmeli sa na nič zabudnúť, lebo kto od stola odišiel, ten mal zomrieť. Potom sa všetci pomodlili a poďakovali Bohu za všetko dobre čo bolo v uplynulom roku a išli na polnočnú sv. omšu. Po nej sa všetci odobrali k stromčeku a zobrali si pre nich určené darčeky. Niekto tam mal rukavice, niekto čiapku, šál, kapce, odievačku alebo aj uhlie. Na druhý deň chodili po návštevách a po spievaní. Deti chodili radi, lebo vždy sa im niečo ušlo." A tým babka  ukončila svoje spomienky.
Mali pekné Vianoce, možno krajšie, ako máme teraz my. Vianoce nie sú iba vtedy, keď máme veľa sladkosti, ozdôb a darčekov, ale vtedy, keď sa máme radi všetci a keď je v nich niečo tajomné. Ako to bolo napríklad v poverách.
Keď babka dohovorila ani nás nenapadlo zapnúť televízor . V ten deň, aj keď sme boli ešte malí, sme podľa vzoru našej babky, vydržali bez jedla celý deň lebo sme sa tešili na zlatú hviezdu, ktorú sme aj videli. Bolo to ale od hladu. Večera nám všetkým mimoriadne chutila a zjedli sme všetko.
Nemôžeme všetko robiť tak ako oni, lebo by sme vyrúbali všetky jedličky a z hory by nezostalo nič. Niektorí ľudia sú sebeckí a doma majú v každej izbe živý stromček. Ostatní to musia vyrovnávať a mať doma umelý. Keby ľudia neboli sebeckí, možno ba sa každému ušla jedlička z hory.