Vianoce na Orave

Na Orave sa zvyky začínali už na sv. Martina (11. november) a pokračovali na sv. Katarínu (25. november) a sv. Ondreja (30. november). Po sv. Ondrejovi sa už začína štortýždňové predvianočné obdobie nazývané ADVENT.
V tomto období, ktoré je prípravou na príchod Krista Pána, boli zakázané spoločné zábavy, svadby, nesmelo sa ani tancovať. Po prvej adventnej nedeli bývali každý deň skoro ráno RORÁTY, čiže sv. omša pred svitaním, čím si pospolitý ľud pripomínal smutné položenie ľudského pokolenia pred narodením Pána Ježiša. Slovo "Rorate" po slovensky znamená: "Roste, rosu vydajte"- tak sa totiž začína adventná sv. omša.
Starostlivé gazdinky na začiatok adventu vydrhli všetky hrnce, rajnice, varešky, nesmela na nich ostať žiadna mastná škvrna. Maslom a masťou sa počas adventného pôstu, ktorý bol vyhlásený na sviatok sv. Ondreja, šetrilo. Jedli sa najjednoduchšie jedlá, bez mäsa. Na raňajky sa pil šípkový, lipový, kamilkový čaj a suchý chlieb alebo potretý maslom. Na obed polievka z fazule, hrachu alebo šošovice. Varili sa aj celé zemiaky a halušky s kapustou, alebo len samé halušky. Na večeru bývali zväčša pečené zemiaky bez masti, ku ktorým sa podávala kyslá sudová kapusta. Deti veľmi obľubovali kukuričnú kašu. Dôležitým pokrmom dlhých zimných a pôstnych dní bolo aj ovocie. Nechýbalo nikde a jeho zásoby boli značné, veď v jesenných mesiacoch sa zbierali slivky, jablká, v lese sa trhali šípky, trnky, maliny a čučoriedky. Prvým zimným sviatkom bol Mikuláš. Sv. Mikuláš bol biskupom. Bol veľmi dobrý, láskavý a štedrý voči chudobným. Istý šľachtic mal tri dcéry, ktoré sa nemohli pre nedostatok peňazí vydať. Keď sa o tom dozvedel sv. biskup, po trikrát v noci potajomky položil do domu toľko peňazí, že postačili na výživu, ba dokonca i na to, že šľachticove dcéry sa mohli jedna po druhej vydať s pekným venom. Odtiaľ teda pochádza pekná obyčaj, že rodičia svojím deťom a dobrodinci svojim priateľom posielajú darčeky ako dary svätého Mikuláša. V tento deň večer po dedinách a mestách chodil Mikuláš. Bol oblečený ako biskup, v ruke mal zvonček, a tým oznamoval svoj príchod. Deťom rozdával orechy, jablká a tým zlým, ktoré nechceli poslúchať a nepomodlili sa, dal cesnak, čierne uhlie alebo zemiak.

Trinásteho decembra je sv. Lucie. Sv. Lucia žila v Syrakúzach na ďalekej Sicílií a pre svoju matku vyprosila zázračné uzdravenie. Po uzdravení matky urobila sľub čistoty a vernosti Pánu Ježišovi, za čo bola odsúdená a umučená (13. 12. 304). Ani tento sviatok nezostal bez povšimnutia. Dievčatá, zväčša dievky, sa zahalili do bielych posteľných plachiet, do ruky vzali kríž, a tak chodievali po dedine. Kam vošli, tam pozreli, či je na stene kríž a vo sväteničke svätená voda. Všetci domáci sa museli pomodliť Otčenáš. "Lucky", tak sa totiž tieto zahalené dievky nazývali, dostávali múku, vajcia, mak, orechy a lekvár. Z takto pozbieraných surovín potom upiekli koláče, ktoré potom zjedli spolu s mládencami. Chlapci zase chodili s reťazou, prípadne iným železným predmetom "oceľovať". Pri vstupe do domu odriekali vinš, v ktorom gazdovi a gazdinej želali hojnosť v hospodárení. V niektorých oblastiach Slovenska mládenci nosili so sebou kus dreva, do ktorého pri vinši tĺkli železom, alebo hodili na zem kameň, ktorý sa na jar vyniesol na pole. V deň sv. Lucie ženy odrezávali vetvičky z broskyne a čerešne a postavili ich do vody. Do Štedrého dňa museli rozkvitnúť, lebo s nimi sa potom chodilo vinšovať. Tiež zasiali do pohára alebo misky žito a jačmeň, ktoré do Vianoc vyklíčili a narástli. Vtedy ich položili na sviatočný stôl alebo zobrali do kostola k betlehemu. Od Lucie až do Štedrého dňa sa ozývalo po slovenských holiach a dolinách plieskanie bičmi, trúbenie pastierov a zvonenie, ktoré mali odháňať škodlivé nepriateľské sily.
Všetky zvyklosti vyvrcholili v deň pred Štedrým večerom. Vtedy gazdinky priniesli zo sýpok múku zo žita, aby bola teplá a aby cesto dobre kyslo na chlieb a koláče. Požičané predmety sa museli v tento deň vrátiť, nič sa nesmelo ponechať, lebo by sa majetok "rozpožičal". Črepy v tento deň veštili nešťastie, alebo úmrtie v rodine. Na klinci cez noc nesmelo nič visieť (ani šaty), pretože by bola rodina po celý rok odkázaná na cudzích. V deň Štedrého večera (24. december), len čo začalo svitať, vstal gazda aj gazdiná, lebo roboty a povinností bolo až-až. Gazda išiel vinšovať šťastie po celý rok:
"Vinšujem vám, vinšujem, Adama a Evy, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, požehnania a všetko, čo si od Pána Boha žiadate".
Gazdiná nesmela z domu odísť. Musela napiecť čerstvý chlieb, koláče a pripraviť večeru. Jeden z koláčov, zvaný "štedrák", bol určený pre dobytok. Zapiekli doň petržlen a cesnakové strúčiky. Kúsok z neho hodili aj do ohňa a do studne. Cez deň sa držal prísny pôst, ale vinšovníkom za to mohla gazdiná naliať kalíštek páleného. Deti boli vzrušené a netrpezlivé, kedy už príde dlho očakávaný Ježiško. V dome sa nesmelo svietiť, kým nevyšla prvá hviezda. Keď sa tak stalo, gazda vonku zapálil sviečku a držiac ju v pravej ruke, vošiel dnu a zavinšoval:
"Vinšujem vám, Krista Pána narodenie, aby vám dal Pán Boh šťastia, zdravia, požehnania, po smrti kráľovstvo obsiahnuť nebeské."
Vtedy už bolo v izbe všetko prichystané na večeru. V kúte na hrade visela jedlička ovešaná orechmi a jablkami. Pod stolom bol položený väčší železný predmet najčastejšie sekera alebo lemeš, a kto ho počas večera pristúpil nohou mal byť po celý rok zdravý. Nohy stola boli obopnuté reťazou, čo simbolizovalo súdržnosť a celistvosť rodiny v nastávajúcom roku. K stolu bola položená nádoba do ktorej dali toľko lyžíc vody, koľko bolo prítomných. Po večeri vodu premerali a ak nebolo toľko lyžíc ako prv, niekto z prítomných mal do roka zomrieť. Na stole bola bielym obrusom prikrytá vrstva slamy, na ktorej boli položené dva pecne chleba. Jeden musel ostať počas sviatkov celý, z ďalšieho lámali a jedli. Ďalej bol na stole pripravený cesnak, oblátky, med, sladká pálenka, orechy, varený hrach alebo bôb, varené sušené ovocie a ako hlavné jedlo kapustnica z hríbmi a opekance s makom a medom.
Večeru začal gazda modlitbou a želaním šťastných vianočných sviatkov celej rodine. Matka urobila deťom palcom, namočeným do medu, krížik na čelo, aby si ich každý obľúbil. Deti sotva vedeli vyčkať darčeky. Neboli také hojné ako dnes. Pre dievčatá matky ušili bábiky z handier a chlapcom otcovia vykresali z dreva vozíky a koníkov. Po večeri chodili po domoch pastieri, zavinšovali domácim dobrú úrodu, zdravie a pošibali ich prútom s pletenou zelenou vetvičkou, ktorý im nakoniec odovzdali. Prichádzali aj betlehemci, ktorých domáci obdarovali koláčmi a niekedy aj peniazmi. Na polnočnú svätú omšu išli všetci spolu. Výnimkou boli len malé deti a chorí. Po návrate z polnočnej svätej omše utekali po vodu, a pri vstupe do domu hovorili:
"Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň. ".
Potom sa vo vode všetci umyli aby boli po celý rok zdraví. V prvý a druhý vianočný deň chodili ľudia vinšovať.
Na Štefana (26. december) pred východom slnka brodili kone vo vode, aby boli zdravé.
Zimné radovánky sa končili Silvestrom a vítaním Nového roka. V tomto období prebiehali zakáľačky, sviatok celej rodiny. Začali sa plánovať aj svadby a spoločenské tance a očakávali sa veselé fašiangy.
Záverom treba spomenúť, že v rôznych častiach Slovenska sa vianočné zvyky od seba líšili, ale vždy mali za cieľ dôstojne privítať nášho Spasiteľa.

 


 Literatúra: Štefan Rampák: Vianočné rozprávky (Slovo na rozlúčku)

pripravil Michal Podroužek.