Ozrutánske sane svišťia vzduchom. Ťahá ich sobí štvorzáprah - je na ceste k ľuďom. V batožine má veľa pestrých hračiek pre deti, ktoré na ne túžobne čakajú. Sane vedie vysoký muž v červenom odeve s dlhou bielou bradou.
V Anglicku a v Amerike sa volá Santa Claus, v Anglicku niekedy aj Father Christmas - Vianočný otec.
Lieta ponad strechy a darčeky, čo priniesol deťom, spúšťa cez komíny alebo aj sám vlezie dnu komínom. Na druhý deň ráno, na prvý vianočný sviatok, nájdu deti to, čo im nadelil. Potom sa oslavuje. K slávnostnej tabuli pozývajú aj príbuzných. V Anglicku zvyknú jesť moriaka a známy slivkový puding. Nechýbajú ani vetvičky imela a cezmíny, ktoré vešajú nad dvere. Sú to dávne symboly mieru a priateľstva. Kto sa pod nimi s niekým stretne, môže dostať bozk.
Vo Francúzku sa na Štedrý večer stavajú jasličky a malými hlinenými figúrkami, ktoré predstavujú Jozefa a Máriu s dieťatkom, pastierov, ako aj zvieratká. Na Troch kráľov pristavujú k ním aj troch svätých kráľov.
Na štedrovečernom stole sa vo francúzskych rodinách často zjavuje zvláštny zákusok - krémová rolka v tvare dreveného polienka alebo kmeňa stromu a volá sa Buche de noel. Vianočné polienko pripomína prastarý zvyk vložiť do kozuba obrovský klát dreva, ktorý má horieť od od Vianoc do Troch kráľov. Deti dostávajú darčeky ráno po Štedrom večere. Francúzsky "vianočný otec" - pere Noe - ich prináša v noci, keď deti spia.
Taliansku sa na Vianoce želá Buon Notale, teda "dobré narodenie Pána" . Tak, ako vo Francúzsku, stavajú
sa v izbách jasličky. Sú stredobodom sviatkov a rodiny a pretekajú sa, kto bude mať najkrajšie jasličky. Veľká slávnostná večera býva na Štedrý deň často až pred polnočnou omšou a ešte raz
na druhý deň. Nikdy však nesmie chýbať Panettone, talianský vianočný koláč. Na darčeky si musia deti ešte trochu počkať, pretože dňom obdarovania je tradične 6.január. V noci predtým lieta v povetrí na metle trojkráľová bosorka La Befana na metle a spúšťa darčeky cez komín. Hovorí sa, že deťom, ktoré boli zlé, zhadzuje len kúsky uhlia.
Vo Švédsku je výnimočný sviatok už 13. december. Sú to meniny svätej Lucie, nositeľky svetla. V rodine sa zavčas rána prezlečie niektoré dievča za Luciu. Oblečie si dlhé biele rúcho a nasadí si korunu so sviečkami. Takto vyzdobená prinesie ostatnej rodine rozvoniavajúcu kávu a chlebíčky alebo pečivo do postele.
Škandinávii sa Vianoce volajú "Julfest". Na Štedrý večer je veselo. Celá rodina spieva a tancuje okolo vianočného stromčeka, potom dedo Mráz prinesie darček. V niektorých oblastiach sa sa na Vianoce dáva pred dvere mištička s kašou pre vianočných škriatkov. Pomáhajú ľuďom v domácnosti a pri gazdovstve a sú im všeobecne naklonení, ale môžu stvárať aj huncútstva. Mištička s kašou ich má priaznivo naladiť.
zvláštny zákusok mávajú na Vianoce v Dánsku. Sladký ryžový nákyp, v ktorom je skrytá mandľa. Kto ju nájde, dostane darček.
Holandsku je túžobne očakávaným dátumom už 6.december, deň svätého Mikuláša. Vtedy Sinterklaas, holandský Mikuláš, prináša deťom darčeky. Už deň predtým pripláva do Amsterdamu na svojej lodi - Zwarte Piet, Čierny Peter. Všetci ho slávnostne vítajú. V noci 5. decembra lietajú Sinterklaas a Zwarte Piet nepozorovane nad strechami a spúšťajú darčeky cez komíny. Na druhý deň si ich deti nájdu v topánkach.
Rusku a na Balkáne čakajú deti na deda Mráza, ktorý im prinesie darčeky. V týchto krajinách je veľa rozličných vianočných zvykov a obradov, no deda Mráza poznajú všetky deti - aj tie v Rumunsku, Bulharsku, v Poľsku i na Slovensku (zvlášť za minulého režimu).
V Poľsku majú pri slávnostnej vianočnej večeri zvláštny zvyk. Štedrovečerná večera začína tým, že sa dokola podáva oblátka - Oplatek. Na nej je vytlačený obraz Márie, Jozefa a Jezuliatka a všetci si z nej kúsok odlomia.
