Vianoce vo svete

Dánsko
Vianoce v Dánsku (jul Esperanto) sa spájajú predovšetkým s darčekmi, ktoré sa kupujú niekoľko mesiacov vopred. Musia byť vtipné a poukazovať na cnosť, resp. neresť obdarovaného. Na a v žiadnom prípade sa nesmú prezradiť. Dáni totiž veria, že čím je prekvapenie väčšie, tým viac šťastia ich čaká. Drobné darčeky a cukrovinky sa vešajú na vianočný stromček, ktorým je zvyčajne smrek.
Významným sviatkom pre Dánov je 13. december, deň svätej Lucie. Podľa povesti mladá dievčina menom Lucia prekonala strasti plnú púť cez zamrznutú krajinu, priniesla jedlo a pitie pre ľudí odrezaných od okolitého sveta.
Čo sa týka štedrovečernej hostiny, tá je skutočne v tejto krajine pestrá. Bohato prestreté stoly sa prehýbajú pod všakovakými dobrotami. Servíruje sa husacia, kačacia alebo bravčová pečienka s červenou kapustou, teplá šunka, treska s reďkvičkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp s mandľou. Ten, komu sa podarí mandľu nájsť, dostane špeciálny darček - Julemand.

Fínsko
K Vianociam vo Fínsku (joulu), a vlastne vo všetkých severských krajinách neodmysliteľne patrí tuhá zima, poriadna perinka bielunkého snehu a nekonečný ľad. Štedrý večer začínajú Fíni pre Stredoeurópana dosť netradične - saunou. Po takomto osviežení rodina zasadne k slávnostnému stolu. Darčeky prináša Joulupukki. Pomáhajú mu trpaslíci, ktorí vraj zlé deti odnášajú do ľadového kráľovstva.

Nórsko
Nórsky Ježiško sa volá Juleniss. Jeho úlohou je nielen nosiť vo veľkom vreci na Vianoce (jul) darčeky, ale zároveň aj bdieť ako dobrý duch nad príbytkami ľudí a predovšetkým nad deťmi. Na Štedrý deň väčšina Nórov raňajkuje ryžovú kašu a to je až do večere jediné jedlo. Tanier s kašou potretou roztopeným maslom, posypanou škoricou si môže nájsť položený napr. v stodole aj Julenniss. Večer sa celá rodina usadí do kruhu, a pri rozžiarenom vianočnom stromčeku spoločne číta evanjelium.

Belgicko
Vianoce v Belgicku nie sú takým dôležitým sviatkom ako inde v Európe. Žiaden predsviatočný zhon sa v belgických domácnostiach nekoná. Štedrý deň je totiž pracovným dňom. Po návrate z práce si Belgičania zvyknú zájsť na večeru do reštaurácie alebo Štedrý večer strávia doma s priateľmi. Darčeky, ktorými sú väčšinou drobnosti, sa rozbaľujú až na druhý deň ráno. Skutočným sviatkom je 25. december. Vtedy sa rodiny schádzajú pri slávnostnej večeri. Na stole nesmie chýbať typický vianočný zákusok - Buche de Noel (pre frankofónnych Valónov) alebo Kerststronk (pre Flámov). Je to torta plnená maslovým krémom a ozdobená vianočnými figúrkami.

Francúzsko
 Labužníci a milovníci života, za akých sú Francúzi považovaní, si dokážu v tomto duchu vychutnať aj Vianoce (Noel). Na darčekoch, jedle a pití rozhodne nešetria. Deťom ukladá na krb hromadu darčekov dobrý vianočný duch pére Noel, ktorý je zo všetkých Ježiškov, Dedov Mrázov a Santa Clausov najmladší. Národ gurmánov nezaprie svoju tradíciu ani v bohatosti a pestrosti štedrovečerného stola. Slávnostné menu ponúka plnenú morku alebo hus a kačaciu pečienku. Nesmie chýbať ani údený losos, langusty, ustrice, slimáky či žabie stehienka. V sladkostiach sú však Francúzi oveľa rozvážnejší ako napríklad Slováci. Po minimálne štvorhodinovej večeri sa podáva jediný tradičný dezert , ktorým je čokoládová roláda. Výnimkou je len Provensálsko, kde sa ponúka tradične 13 dezertov vrátane čerstvého a sušeného ovocia.
.
Austrália
V krajine klokanov si detí počas Vianoc užívajú letné prázdniny. Preto niet divu, že Mikuláš rozdáva darčeky priamo na pláži. Vianočná hostina je väčšinou piknikom v prírode s neodmysliteľnými farebnými balónikmi. Tradičným jedlom je morka, šunka, bravčovina, ale konzumujú sa aj studené misy, ovocie a zeleninové šaláty. Ako dezert sa podávajú veľmi sladké torty alebo múčnik, ktorý sa zachoval z čias z anglickej koloniálnej nadvlády, teplý slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii tento puding často obsahoval kúsky zlata, tzv. zlaté nugety. Dnes sa do pudingu zapeká nejaká drobnosť. Kto ju nájde, bude mať veľa šťastia. Austrálčania veľmi radi posielajú vianočné pohľadnice. Dokonca medzi sebou súťažia, kto ich dostal najviac. Rozvešané vedľa stola alebo v oknách si pohľadnice môže každý prehliadnuť a prípadne prečítať.

Japonsko
Napriek tomu, že v Japonsku je veľmi málo kresťanov, počas sviatkov si ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Darčeky nosí Hoteiosho, ktorý je podobný Mikulášovi. Podľa legendy má oči vzadu, a tak sa detí snažia v tomto období správať , akoby bol nablízku. Najdôležitejším sviatkom je v japonskom kalendári je ale Oshugatsu - Nový rok, ktorý sa začína 1.januára a trvá sedem dní. Na Silvestra Japonci usilovne upratujú svoje príbytky a ozdobujú ich na nasledujúci deň. Potom sa oblečú do najkrajších šiat a hlava rodiny sa zodpovedne zhostí svojej dôležitej úlohy. Do každého kúta nasype suchú fazuľu, vyháňa tak zlých duchov. Tretí deň v novom roku je dňom pokoja. Príbuzenstvo ho trávi spoločne. Servírujú sa tradičné novoročné jedlá ako napr. Omochi - ryžový koláč alebo Osechiryori .

Santa Claus z Laponska
Sviatky, na ktoré sa po celý rok tešia najmä detí, musia mať Američania trblietavé a veľkolepé. Cez Vianoce (Christmas) je všade množstvo svetielok. Žiaria izby, celé domy, výklady, ulice i parky. Veľa, veľa darčekov nosí Santa Claus. Milý deduško s bielou bradou v červenom kostýme a v červenej čiapke, vyráža na cestu večer na Štedrý deň na saniach ťahaných ôsmimi sobmi a spúšťa sa dolu komínom, aby dal deťom darčeky do pančúch rozvešaných na mriežke okolo kozuba. Americký Santa Claus vychádza z holandskej legendy o Sinterklaasovi, ktorú priniesli do New Yorku prisťahovalci v 17.storočí. Meno St. Claus sa po prvýkrát objavilo v americkej tlači už v roku 1773. Podľa povesti St. Claus žije vo fínskom Laponsku v dedinke Korvatunturi - Ear Fell (Ušatý kopec). Tu má dielňu na výrobu hračiek a malých pomocníkov - škriatkov. Tradičným jedlom na americkom štedrovečernom stole je morka plnená gaštanovou plnkou.

Anglicko
Vianoce v Anglicku začínajú na Mikuláša, teda 6. decembra a vrcholia 25. decembra ráno. Deti aj dospelí si rozbaľujú darčeky, ktoré im v noci do pripravených pestrofarebných ponožiek nadelil Santa Claus. Iba tie najväčšie darčeky sú položené tak ako v iných krajinách pod vianočným stromčekom. Rodina sa potom zíde pri slávnostnej tabuli, kde nesmie chýbať morka plnená jablkami a slivkami, tradičný slivkový puding (plum puding resp. Christmas puding) a vaječný koňak Po obede o 15. hodine si celá krajina vypočuje príhovor kráľovnej Alžbety.

Staročeské Vianoce
K tradíciám slovenských Vianoc majú prirodzene najbližšie zvyky našich západných susedov.
Vianočným sviatkom predchádzal advent. Je to obdoba očakávania príchodu Mesiáša na svet. Prípravná doba trva štyri týždne pred Štedrým dňom. Tento čas bol pôstnou dobou, tz. platili zásady striedmosti v jedle a pití, bol zákaz tancovanie, zábavy a spevu a čas sa mal venovať intenzívnemu zbožnému rozjímaniu.
Liturgický sa Štedrý deň označuje ako vigilia teda predvečer slávnosti. V tento deň sa všetci pôstili až do večera. Počas staročeských Vianoc sa pieklo niekoľko dní vopred chlieb a vianočka. Večera na Štedrý deň sa pripravovala už od samého rána. Varila sa šošovica, hrach, niekoľko druhov polievok, medi ktorými nesmela chýbať zemiaková polievka -bramboračka a rybacia polievka. . Piekol sa "kuba" z krúp a cesnaku. Večeru zahajovala spoločná modlitba a spomienka na uplynulý rok. Najskôr sa jedol uvarený hrach, ktorý mal symbolizovať spojenie všetkých pri stole v dobrom i zlom. Po hrachu sa podávali polievky. Šošovica, aby boli peniaze, kuba, mäsový pokrm a ryba pre radosť. Na ostatok sa jedla vianočka a zákusky. Keď zazvonil zvonček, gazda priniesol stromček ovešaný jabĺčkami, kockami cukru a orechmi. Na stromčeku zapálili sviečky a všetci spoločne spievali koledy. Štědrý večer jasný, každému je milý, dá nám Pán Buh vína, požehná obilí (koleda z Moravy).
K vianočnému večeru, ktorý mal odpradávna aj magickú moc, patrilo veštenie. Lialo sa olovo, púšťali sa lodičky z orechových škrupiniek alebo sa cez rameno smerom k dverám hádzala topánka.

 Sovietsky zväz
Do rozpadu ZSSR sa v celom Východnom bloku oslávil príchod Deda Mráza. O Vianociach sa mlčalo. Dedo Mráz prichádzal na saniach ťahaným konským záprahom. Bol doprovadzaný Snehulienkou - jeho vnučkou. V celom ZSSR bol vianočný čas normálny pracovný deň. Oslavoval sa príchod Nového roku s piesňou : Deduška Maroz, jolku nám priňos.... Musíme pripomenúť, že Pravoslávna cirkev bola značne zatlačená do pozadia a aj ona sa riadila Juliánskym kalendárom. Oni slávia Vianoce na Zjavenie Pána u nás Troch kráľov. Vianoce sa potajomky slávili najmä na Ukrajine a v niektorých ojedinelých kresťanských centrách po celom ZSSR.

Spracované podľa Prílohy denníka Sme 27.11.2001