Zvyky na Ondreja

V dedinách Suchá Hora a Hladovka bol tento sviatok Ondreja vyhradený väčšinou pre dievky. Na Ondreja chodili dievčatá kradnúť. Vždy sa stretlo pár dievčat a takto v skupinkách chodili po domoch, kde bývali mládenci. V každom dome sa tajne snažili ukradnúť nejakú vec, ktorá patrila mládencovi. Kradli sa tiež tie najrôznejšie predmety, najčastejšie oblečenie. Všetky kradnuté veci zaniesli do krčmy a usporiadali tu výpredaj. Mládenci za peniaze alebo iné platidlo vykupovali veci späť. Takto získané peniaze, dievčatá rozdelili na dve polovice. Za jednu časť usporiadali zábavu a za druhú polovicu peňazí si kúpili ozdoby na stromček. Ozdoby si rozdelili medzi seba tak, aby sa žiadna ozdoba u dievčat neopakovala. Z každej sady ozdôb malo dievča iba jednu. Tieto ozdoby mali dievkam priniesť vianočné šťastie.
Tento zvyk kradnutia ja v Suchej Hore a Hladovke ešte stále obľúbený. Ďalším zvykom na Ondreja bolo trasenie plotov. O polnoci slobodné dievčatá triasli dreveným plotom a pritom hovorili:

Plot, plot trasiem Ťa,
svätý Ondrej prosím Ťa,
daj mi tejto noci vedieť
s kým ja budem pred oltárom stáť.

Po vyrieknutí tohto zariekadla dievča muselo zachovať mlčanie až do rána. V tú noc musela mať pod vankúšom mužské nohavice, aby sa jej v sne zjavil ten, s ktorým bude tráviť zbytok života. Tento zvyk sa neuchoval.

Na Luciu

Na Luciu Mládenci chodili po domoch a "kradli"- odnášali veci dievčatám na Katarínu, dievčatá zase na Ondreja. Aj na Luciu si takto "kradli" najpotrebnejšie veci. Mládenci napríklad nanosili doprostred dediny žŕdky, postavili pyramídu a keď mrzlo, povešali na ne šatky a rôzne časti odevu dievčat a odliali ich vodou. Dievčatá si museli potom svoje zamrznuté veci vysekávať. Dievčatá najčastejšie brávali mládencom nejaké nástroje, ktoré mládenci dennodenne potrebovali pri svojej práci, napr. vedro na vodu, sekeru, pílu a pod. Ak to pri svojej práci súrne potrebovali, vymieňali si "ukradnuté" veci hneď. Od Lucie do Vigílie sa robili tiež stolčeky. Tie sa mali potom zobrať do kostola a sadnúť si na ne, aby bolo vidno bosorky, ktoré vraj mali byť v kostole otočené chrbtom k oltáru. Páračky a priadky

Páračky

Organizovali sa len v zime, v niektorom dome v dedine. Stretli sa tu dievky z celej dediny. Keby niektoré dievča nebolo na páračky a priadky pozvané, bola by to pre ňu veľká pohana. Staršie ženy často rozprávali rôzne príbehy a zážitky alebo si spoločne zaspievali. Mládenci si veľmi radi robili žarty zo žien a dievčat zúčastnených na páračkách či priadkach. Popri páraní peria, každá dievka uvila pierko z páperia, ktoré darovala mládencovi, a tým si zaistila tanec u mládencov, ktorí prichádzali na páračky s muzikou a so spevom tesne pred ukončením páračiek. Páračky a priadky boli často jedinou príležitosťou na spoločenské stretnutie mládeže. Často krát sa v jednej miestnosti páralo alebo priadlo a v druhej sa pri muzike tancovalo. V súčasnej dobe sa organizujú páračky v Suchej Hore a Hladovke. Ich priebeh sa čiastočne líši od páračiek v minulosti. Mládenci s muzikou sa na páračkách objavujú len zriedka.

Zvyky a obyčaje na štedrý večer


Štedrý večer je v goralskom nárečí označený ako vilija. Počas dňa prebieha zdobenie stromčeka a príprava slávnostnej večere. Pred slávnostnou večerou najstarší v rodine zobral za náruč slamy a rozsypal ju po zemi. Po nej sa chodilo až do druhého dňa. Celý ten čas sa nesmelo zametať. Toto bol znak, že Ježiš sa tiež narodil v maštali na slame. Potom si zobral košík, nabral do nej ovos a každému dieťaťu vysypal trošku na hlavu. Dievkam preto, aby boli pekné a chlapcom, aby rýchlo rástli. Zbytok ovsa sa vysypal na stred stoja a do neho sa vložila miska s jedlom. Počas večere sa nesmelo ani z jednej misky všetko zjesť, aby bolo po celý rok dostatok chleba. Po skončení večere otec zobral oplátok a polámal ho na toľko kúskov, koľko statku bolo v maštali. Potom išli všetci spoločne do maštale a dali zožrať kúsok oplátka každému zvieraťu, aby i oni vedeli, že sa narodil Ježiš. Po tom to obrade rodina až do polnoci spievala koledy a rozprávala príbehy o živote Ježiša. Na polnočnú omšu si každá žena do batôžka zabalila hŕstku ľanu. Na obetovanie jedna za druhou na kolenách obišli celý oltár. V rukách niesli ľan, ako obetný dar Ježišovi na košieľku.
Ďalšou poverou bolo, že ten kto na štedrý deň nič nezje a pred večerou pozrie do ohňa uvidí zlaté peniažky. Na Štedrý deň nesmeli ženy vkročiť do iného príbytku. Ak sa niekde zjavila, priniesla so sebou veľké prekliatie a nešťastie. Keď však cudzí dom navštívil chlap, priniesol do domu šťastie a požehnanie.
V súčasnosti sa z týchto zvykov nezachováva takmer žiadny.

Vianoce  - Betlehemci


Starší chlapci, štyria alebo piati, vytvorili skupinku, ktorá spevom a slovom priblížila biblický príbeh. Často sa texty a piesne z dediny do dediny líšili a boli doplnené o rôzne prvky s ľudovou tematikou. Rozprávali i spievali po slovensky. Oblečení boli v miestnych krojoch. Časť textu z ich spevov :
Mesiačik vysoko ešte stojí.
Ľud sladko spočíva na pokoji.
A my sa berieme k tej radosti,
ktorú nám zvestoval Duch z výsosti.
Kdes chodieval Kubík,
kdes chodieval Kubík,
zakiaľ si bol mladý,
zakiaľ si bol mladý.
Preskakoval búčky,
preskakoval búčky,
javorové klady,
javorové klady.
Ovce moje, ovce,
ovce moje, ovce,
nech Vás pasie, kto chce,
nech Vás pasie, kto chce.
Ja Vás pásť nebudem,
ja Vás pásť nebudem,
ja s Betlemom pôjdem,
ja s Betlemom pôjdem.