Na sv. Katarínu sa konala posledná zábava, diskotéka v danom roku. Existovalo mnoho zvykov, ktoré upozorňovali na príchod Adventu a po ňom príchod Vianoc.
V Zábiedove na Orave mládenci pred domom dievčaťa na Katarínu rozbíjali sklo. Ktoré dievča malo najviac rozbitého skla, bolo najobľúbenejšie medzi mládencami. Ráno, mládenec, ktorý mal o dievča najväčší záujem, prišiel sám všetko sklo pozametať.

 Advent

 je prípravné obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Toto obdobie bolo obdobím odpočinku a zbieraním nových síl a životnej energie. Štyri týždne pred Vianocami sa nesmelo do poľa nič vyvážať, ani na poli nič robiť. Hovorilo sa, že v tom čase najviac oddychuje a netreba ju vtedy rušiť. V tom čase sa nerobili žiadne zábavy ani oslavy.
Príchodom Adventu, gazdinky prichystali na stôl adventný veniec so štyrmi sviečkami. Od prvej adventnej nedele sa prestali konať tanečné zábavy, svadby ba v niektorých dedinách presunuli aj hostiny spojené s krstom novonarodených detí na povianočné obdobie. Dievky chodili na priadky, priadli  dopestovaný ľan, alebo domácu ovčiu vlnu, alebo stretávali sa spolu so susedmi pri drápaní (páraní) husacieho, zriedkavejšie kačacieho peria( z inej domácej hydiny sa perie nepoužívalo). Okolo ôsmej , pol deviatej prichádzali na priadky mládenci s harmonikou, prípadne spevom rozveseliť priadky. Mnoho mladých práve v tomto čase nadviazalo prvé ľúbostné stretnutia. Svedčí o tom aj tradícia, že sv. Ondrej  sa považoval za patróna neviest.
4. decembra, v deň svätej Barbory sa trhali "vianočné čerešňové vetvičky". Výsledok tzn. za koľko dní zakvitnú - kedy "Barborka" rozkvitla, - za toľko mesiacov sa mala konať svadba. Ak náhodou nerozkvitla, dievča vôbec nemalo počítať, že by sa do roka vydala. V niektorých oblastiach večer 3. decembra chodili z domu do domu Barborky (dievčatá zahalené v bielom odeve, s rozpustenými vlasmi a tvar mali zahalenú bielym závojom) nosili so sebou sladkosti a metlu. Sladkosti pre dobré deti, metlu pre zlé. Ich obchôdzka bola spojená s modlitbou.
V predvečer sviatku sv. Mikuláša, 5. decembra, chodil sv. Mikuláš v doprovode  anjela a čerta. Prvý vypomáhal rozdávať Mikulášovi darčeky, čert prísne upozorňoval detí, že neposlušných odvedie sebou. Mnohé z nich sa práve pre čerta báli spomínanej trojice. Boli oblasti, kde Mikuláša doprovadzala aj nejaká miestna kapela. Stávalo sa, že po uliciach chodilo aj niekoľko skupín, ktoré chceli obdarovavať detí. Na Slovensku sa táto tradícia udržiava stále, hoci nadšencov začína ubúdať. Naše detí sa ešte tešia na príchod Ježiška. Mikuláš nosí zásadne sladkosti a drobné darčeky sú najmä pre detí.. Ježiško prináša bohatšie dary a pre celú rodinu.
Na niektorých dedinách sa na Luciu mladí ľudia poobliekali za mátohy a chodili strašiť do domov, kde sa im podarilo dostať. Popri tom sa snažili gazdovi niečo ukradnúť. Hovorilo sa, že gazda, ktorému niečo ukradnú, bude mať veľa úrody.
Kradnúť chodili najmä tam, kde mali mládencov. Múku si kládli do kožených vrecúšok. Úlohou mládencov bolo im v tom zabrániť. (Občas s týmto zvykom došlo k nedorozumeniam. Na jednej starne sa zobralo to, čo sa nemalo na druhej strane, keď nechceli ich domov vpustiť, pohuckali na nich psov.)
Keď prišiel deň Lucie, zišli sa dievčatá - kamarátky u tej v dome, kde mali chlapca. Potom išli do každého domu, kde mali švárneho mládenca a niečo si od nich vypýtali na varenie. V jednom dome vodu, v druhom drevo, v treťom múku na halušky,..., ktoré potom spolu varili. Každé dievča si   napísala lístočky s menami chlapcov, ktorí sa jej páčili, zabalila každý lístok do jednej halušky a dala ich variť. Túžobne čakala na prvú, ktorá vypláva. Lístoček s menom jej mal oznámiť, za koho sa vydá.
Potom ešte zisťovali povolanie budúceho manžela. Roztopili olovo a liali ho cez kľúčovú dierku do pohára s vodou. Podľa tvaru stuhnutého olova hádali za koho sa vydá. Napr. kominár, pekár, alebo gazda, ... Na Luciu bol zákaz drápania peria a pradenia, aby si ženy nezničili ruky. Večer chodili na kontrolu  Lucky -  ženy ( oblečené v bielom a so zahalenou tvárou).
Od Lucie do Vianoc dievčatá si písali lístočky. Vzalo sa toľko papierikov, koľko je dní. Na každý lístok sa napísalo jedno meno chlapca. Papieriky sa poskladali a potom každý deň sa jeden vzal, nesmelo sa naň pozrieť a spálil. Lístok s menom čo zostal na posledný deň bolo meno toho pravého mládenca, ktorý ju bude ľúbiť.
Staršie dievčatá varili halušky a do každej dali papierik s menom. Tu halušku, ktorá vyplávala na hladinu ako prvá, vytiahli ju a nechali vychladnúť. Neskôr si dievča lístok prečítalo , ale nikomu ho nesmela ukázať. Čakala, kým odbije polnoc na kostolnej veži. Keď hodiny odbili, dievča vybehlo von a toho, koho stretla prvého musela pobozkať. Tak ako sa volala pobozkaná osoba, mal sa volať jej muž. Ak sa meno zhodovalo s menom na papieriku, mala sa do roka vydať. Ak sa nezhodovalo, pravdepodobne musela čakať ďalší rok.
Na Luciu sa pod Hálečkovou schádzajú bosorky. Preto chodili po dedine pastieri a pukali bičmi, aby bosorky neprišli do ich dediny. (Hálečkova je hora medzi Tvrdošínom a Trstenou)
Od Lucie do Vianoc dievčatá obhrýzali jedno jablko. Na Štedrý deň sa postavila pred dom a kto išiel prvý, mala ho ním trafiť. Z ktorej strany osoba prišla, z tej strany mal byť jej nastavajúci.(Tento zvyk sa čiastočne líši z dediny na dedinu.)