Vianočné zvyky na Slovensku

Zimné obdobie, najmä december, má svoje čaro, ktoré vynikne v sviatočných radovánkach. Tešia sa im najmä deti, počítajú dni a noci, kedy príde Mikuláš a vytúžené chvíle pod jagajúcim sa vianočným stromčekom...
Pred Vianocami v spomienkach sa často vraciame do bezstarostného detstva. Vynorí sa nám obraz rodnej obce, malé učupené domčeky, zasypané snehom. Áno, v tom čase veru boli ozajstné zimy, nie ako dnes. V mysli sa vynoria izbičky s jednoduchým vyrezávaným nábytkom, ožijú dlhé zimné večery. Skromne zariadenej izbe a kuchyni dávala osobitý ráz petrolejová lampa, ktorá umocňovala pohodu pokojného večera. Pri nej sa vyšívalo, drápalo perie, spievalo a rozprávalo. V kuchyni vládlo pološero, aby sa nespálilo veľa petroleja. Zvláštnu náladu vyvolával aj ohník praskajúci v hliníkovej peci, v ktorej sa piekli chutné koláče, zemiaková baba, kapustníky a voňavý chlieb.
Vianoce a celé predvianočné obdobie boli voľakedy obdobím rôznych zvykov, ktoré dnes už našim deťom pripadajú ako rozprávky.
Kresťanské vianočné sviatky sa vlastne začali koncom novembra, po Kataríne a na Ondreja, keď bol vyhlásený adventný pôst. Štvortýždňové obdobie pred Vianocami sa volalo Advent. Vtedy boli zakázané spoločné zábavy, svadby, nesmelo sa ani tancovať.
Starostlivé gazdinky vydrhli všetky hrnce, rajnice, varešky, nesmela na nich ostať ani mastná škvrnka. Maslom a masťou sa počas pôstu šetrilo. Jedli sa najjednoduchšie jedlá, bez mäsa. Na raňajky sa pil šípkový, lipový, kamilkový čaj a suchý chlieb, alebo potretý maslom. Na obed polievka z fazule, hrachu alebo šošovice. Varili sa aj celé zemiaky a halušky. Na večeru boli zväčša pečené zemiaky bez masti, ku ktorým podávali kyslú sudovú kapustu. Deti veľmi obľubovali kukuričnú kašu a perky.
Dôležitým pokrmom dlhých zimných a pôstnych dní bolo aj ovocie. Nechýbalo nikde a jeho zásoby boli značné, veď v jesenných mesiacoch zbierali slivky, jablká, dule, v lese trhali šípky, trnky, maliny a čučoriedky, aj rôzne liečivé byliny a huby. Niektoré z nich sušili, ale väčšinou z nich varili lekvár. Radosť z toho mali najmä deti. Lebo spoločne čistili slivky, maliny a nemuseli ísť skoro spať. Pritom sa rozprávala a spievalo.
Podobne vzácne boli pre deti aj drapáčky. Keď sa na stôl na večeru dala varená kukurica, makové pupáky a pre drapačky sa našlo aj trochu slivovice, alebo gazdinka im navarila vínovú polievku. A keď si vypili, nebolo ich treba pobádať do rozprávania. Zaujímavé príbehy a rozprávky sa z nich len tak sypali.
Prvým zimným sviatkom bol Mikuláš. Ľudová riekanka vraví : a na toho Mikuláša, celá zima naša... Po dedine chodil Mikuláš. Bol oblečený ako biskup, v ruke mal zvonec a tým oznamoval svoj príchod. Deťom rozdával orechy, jablká a tým zlým, ktoré nechceli poslúchať a nepomodlili sa, dal cesnak, čierne uhlie alebo zemiak.
Trinásteho decembra je Lucie. Ani tento sviatok neostal bez povšimnutia. Dievčatá, zväčša dievky, sa zahalili do bielych posteľných plachiet, do ruky vzali kríž a tak chodievali po dedine. Kam vošli, tam si pozreli, či je kríž na stene a vo sväteničke svätená voda. Všetci domáci sa museli pomodliť Otčenáš. Lucii dostávali múku, vajcia, mak, orechy a lekvár. A z pozbieraných surovín potom upiekli koláče, ktoré dievky zjedli spolu s mládencami. Tí sa mohli presvedčiť, či sú súce na vydaj! V deň Lucie ženy odrezali vetvičky z broskyne a mandle a postavili ich do vody. Do štedrého dňa museli rozkvitnúť, lebo s nimi sa chodilo vinšovať. Tiež zasiali do pohára žito a jačmeň, ktoré do Vianoc vyklíčili a narástli. Vtedy ich položili na sviatočný stôl alebo zobrali do kostola k betlehemu.
V deň Lucie sa celú noc nespalo. Dedina bola na nohách. Mládenci vystrájali v ten večer kúsky, najmä bohatým s skúpym ľuďom. Napríklad zobrali voz a zložili ho pod strechou na povale. Dievky zase o polnoci vychádzali von a počúvali, z ktorej strany sa ozve brechot a štekanie psa lebo v tú stranu sa vraj vydajú.
Po Lucii boli už na prahu Vianoce. Deň pred štedrým večerom sa zo sýpky priniesla múka zo žita, aby bola teplá a cesto dobre kyslo na chlieb a koláče. V ten večer sa musela navariť aj huspenina. Na druhý deň, len čo začalo svitať vstal gazda aj gazdiná, lebo roboty a povinností bolo až-až. Gazda išiel vinšovať šťastie po celý rok.
"Vinšujem vám, vinšujem, Adama a Evy, aby vám dal Pán Boh zdraví, šťasťí, požehnáňí, a šecko, čo si od Pána Boha žadáťe."
Gazdiná nesmela z domu odísť. Musela napiecť čerstvého chleba, koláčov a pripraviť večeru. Cez deň sa držal pôst, ale vinšovníkom zato mohla naliať kalíštek páleného. Keď sa gazda vrátil domov, vystrojil stromček, borovicu alebo jedličku, do slávnostného rúcha. Ozdoby boli skromné: sviečky, slamené hviezdičky, pozlátené orechy, klásky z jačmeňa, oplátky a jabĺčka. Potom stromček zavesil na hradu do rohu izby.
Zasnežená dedinky bola tichá, ako by v pokoji oddychovala. Ale srdce hriala láska a radosť. Deti boli vzrušené a netrpezlivé, kedy už príde dlho očakávaný Ježiško. V dome sa nesmelo svietiť, kým nevyšla prvá hviezda. Keď sa tak stalo, gazda vonku zapálil sviečku a držiac ju v pravej ruke, vošiel dnu a zavinšoval : "Vinšujem vám, vinšujem, Krista Pána naroďeňí, aby vám Pán Boh šťasťí, zdraví, požehnáňí, po smrti královstvo ňebeské obsáhnuťí."
Po vinšovačke dazdiná položila na lopatku sušenú kytičku a na to uhlie. S tým pokadila celý dom, dvor a stajňu, aby ich obišla choroba a nešťatie. Potom trojkráľovou svätenou vodou posvätila dom a celé gazdovstvo:
"Pomáhajťe nám Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch."
Čaro Štedrého večera zdôraznilo aj to, že sa zišla celá rodina, na čele so starými rodičmi. Po obradoch všetci zasadli k slávnostne prestretému stolu a spoločne sa pomodlili za živých a mŕtvych. Po modlitbe otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko ľudí bolo okolo stola. Každý musel zjesť svoj diel, aby bol zdravý. Ochutnali sa aj orechy a oplátky a medom, aby všetci držali v dobrom i zlom a aby mali pokojný a sladký život.
Štedrovečerná večera bola skromná a jednoduchá, bez akéhokoľvek vyprážania. Bola to paradajková, vínová alebo rybacia polievka. Rybu mávali len bohatší dedinčania. Po polievke nasledovali perky s lekvárom a pupáky s mliekom, posypané makom. Vianočné otrusenky, kosti z ryby, šupky jabĺk a orechov sa po večeri pozbierali a odložili. Keď bola veľká hrmavica, vtedy ich gazdinky alebo dievky zapálili, aby odohnali od domu všetko zlé.
Deti sotva vedeli vyčkať darčeky. Neboli také hojné ako dnes. Pre dievčatká matky zošli bábiky z handier a chlapcom vykresali zručnejší otcovia vozíky a koníky. Deti sa tešili aj sušeným plánkam a slivkám.
Osvetlené domčeky na južnom Slovensku mali v ten večer osobitý ráz. Ticho večera len občas prerušoval štekot psov. V intímnej rodinnej nálade pod oknami zazneli piesne koledníkov:
"Čas radosťi, veselosťi svetu nastal nyní. Poroďila Spasiťela Panna bez všej viny, v jasľách v Betleheme, na slame na zime, leží malé ďíťa nahé, Pán zeme."
Na polnočnú svätú omšu išli všetci spolu. Výnimkou boli len malé deti a chorí.
Na prvý a druhý vianočný deň chodievali ľudia vinšovať. Na Štefana chodili po dedine aj pastieri - betlehemci v nevšednom oblečení. Na hlave mali baranicu, v rukách plieškami ukutú palicu, ktorou búchali o zem. Ozývali sa aj zvončeky, takto dávali najavo, že idú. Cengot a búchanie zneli ako pieseň pokoja a mieru. V domoch vyrozprávali narodenie Ježiška a jednotlivé a spoločne zarecitovali aj riekanky.
Zimné radovánky sa skončili Silvestrom a vítaním Nového roka. V tomto období prebiehali zakáľačky, sviatok celej rodiny. Začali sa plánovať aj svadby a spoločné tance a očakávať veselé fašiangy. Zimné zvyky a tradície našich predkov sa líšili samozrejme, podľa krajov a charakterizovali vtedajšiu dobu.