3. 1. T O M Á Š ( 21. december )
Tento deň nemal taký veľký význam ako dni predchádzajúce. Podobne , ako vo všetky stridžie dni, ani na Tomáša nesmeli ženy ráno chodiť do cudzích domov. Obavy mali ľudia aj z príchodu žobráka. Ak predsa prišiel, snažili sa prekaziť jeho prípadné čary. Hodili pred neho metlu z jedľových konárov.
Niekde chodili na Tomáša dievčatá vinšovať mládencom popod okná:
" Na Tomáša, nech vám Pánboh nevestu dobrú prináša
a všetko zlé odnáša !
Aby bola domácnosť spokojná
a úroda na poli hojná ! "

Potom rýchlo utiekli, aby ich nepoznali.
V Zubrohlave chodili chlapci vinšovať s polazníkmi. Boli to vŕbové prútiky a chvojinky ozdobené ovsom a červenou, alebo modrou stužkou. Vinšovali takto:
"Ňesem vám tu polazňiki,
Krista Pana radosňiki !
Prišiel som tu po oceľi,
Abi sťe boli zdravi a veseľi
Ako v ňebi aňďeli.
Chvaľenježiš ! "

3. 2. O B L Á T K Y

Obdobie od Lucie do Vianoc bolo vyplnené rôznymi prípravami na sviatky.
Na týchto prípravách sa podieľal aj učiteľ - rechtor. Pripadla mu úloha napiecť oblátky pre dedinu. Surovinami prispievali takmer všetci obyvatelia a pri pečení pomáhali učiteľovi žiaci a mládenci. Oblátky sa piekli niekedy celý týždeň až do Vianoc. Chlapci školáci ich potom dva až tri dni pred Vianocami roznášali v košíkoch po domoch.
Pri odovzdávaní aj vinšovali:
" Vinšujem vám na tieto hody,
žeby ste mali toľko mlieka, ako vody
a smotanky plné dbanky,
masielko ako kvet,
dajte mi korunku, ale hneď. "

V Nižnej vinšovali takto:
" S týmto krásnym pozdravom
pozdravuje vás pán rechtor,
keď sa vám on na pamiatku
narodenia mesiáša
týmto darom zavďačuje.
Aby ste ho láskavo prijali,
Zo srdca vám praje hojnosť, svornosť
a na druhom svete mali slávu a večnosť.
Nech vás Pán Boh živí !
Pochválen buď Ježiš Kristus ! "
Domáci im potom nakládli do košíka potraviny, prikladali aj peniaze pre pána učiteľa a malým vinšovníkom dali drobné mince.

3. 3. Š T E D R Ý D E Ň ( 24. december )

Týmto dňom sa začína obdobie, ktoré sa bežne označovalo termínmi Vianoce, Sviatky, Hody. Štedrý deň sa na Orave menoval tiež Dohviezdny deň, alebo Badňak.
" Juhoslovania označovali názvom " badniak " drevo, ktoré na Vianoce zapálili a vykonávali pri ňom niektoré obrady." 2
Na Štedrý deň, už skoro ráno, ženy piekli viadnočné pečivo, aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov ( podľa tradície mali byť s pečením hotové už na úsvite ).
V Zázrivej piekli ženy kabáč ( všeobecný názov pre tento druh koláča aj v iné sviatky ), popuanok ( špeciálny názov pre vianočný kabáč v Zázrivej - Ústredí ), alebo tiež kleskňe ( Zázrivá - Nižná Plešivá ). Bol to koláč zo sladkého kysnutého cesta, jačmennej múky, ktorý sa piekol v peci,
v pahrebe. Pred vložením kabáča do pece gazdiná hovorila:
" Kisňi, kisňi, ňič ňemisli, ďeťi puačú, jedui bi. "

Kabáče sa jedli namiesto chleba, alebo koláčov.
Špeciálnym vianočným koláčom bol aj kräjčuoň, púček, alebo vrtan. Bol to koláč z kysnutého cesta s dierou uprostred, zdobený strúčikmi cesnaku. Počet strúčikov súhlasil s počtom členov domácnosti. Podľa toho, ako cesnak každého z členov vyzeral po upečení ( najviac pripálený a vysušený ), veštili chorobu a smrť. Kräjčuoň bol na vianočnom stole, prípadne pod vianočným stromčekom, až do Nového Roku. Cesnak z neho na Nový Rok rukavicami vyťahovali a treli si ním hrdlo, aby ich celý rok nebolelo, pretože okrem toho, že prostredníctvom cesnaku veštili budúcnosť, slúžil aj na ochranu pred chorobami. Pri pečení vianočného pečiva nezabúdali ľudia ani na zomrelých. Jeden z menších chlebov bol určený " pre dušičky ". Na štedrovečernom stole musel ostať nedotknutý až do Nového Roku, kedy ho rodina spoločne zjedla. Štedrý deň bol však až do večere dňom pôstnym. Cez deň sa jedlo málo, väčšinou koláče, ktoré sa zapíjali mliekom, ale v Zázrivej napríklad bolo zakázané jesť biele a čierne jedlá a najmä mlieko, lebo spôsobovalo rany a hnisanie. Pitie vody sa malo tiež obmedziť ( lebo bude po celý rok smädiť ) a zákaz vychytávať a vyberať z jedla platil predovšetkým na deti, aby nemali po celý rok chrasty. Ľudia sa snažili využiť kúzlo tohoto dňa aj na ochranu hospodárskych zvierat. Najčastejšie bol využívaný ako osvedčený ochranný prostriedok cesnak, ale boli aj iné spôsoby. Ak napríklad chcela gazdiná, aby jej sliepky dobre niesli, musela ísť ráno tajne do cudzieho dvora nazbierať čo najviac triesok, doniesť ich do vlastného kurína a hodiť na hniezdo so slovami: " Doma kurka, doma seď, doma vajcia, doma nes ! "
V snahe zabezpečiť si dobrú a zdravú vodu v studni po celý rok, hádzali ľudia do studne na Štedrý deň ráno soľ, orech, chlieb, oblátku, alebo cesnak. Počas celého dňa bola dedina plná vinšovníkov a koledníkov. Ráno to boli pastieri a voliari, ktorí roznášali po domoch boženíky ( polazníky, brezovce ). Boli to prúty s kytičkou jedliny a byľkou ovsa . Pri odovzdávaní boženíkov vinšovali v Párnici takto :
" Vinšujem vám šťastlivé Vianoce,
nech sa vám stromček trbliece,
abi sťe zdraví boľi,
abi sťe maľi v maštaľi voli,
koľko máťe ližičiek
toľko abi sťe maľi teľičiek,
koľko máťe v plote kolov,
abi sťe maľi toľko volov,
koľko máťe reťazí,
abi sťe maľi peňazí. "

V Žaškove :
" Slovutní a opatrní páňi príteľi a suseďi !
Fstupujem do príbitku vašieho
ako aňieľi k pastírom betľehemskím,
keť stráž nočnú držäľi nat svím stádom,
tú radostnú novinu ftedi zvestovaľi :
"Naroďiu sä nám Spasiťeľ v mesťe Dávidovom."
Tag aj jä pastír ot stáda k vám prichoďím
a f tento radosní čäz vám vinšujem a žädam,
abi sťe ho čím najšťäsľivejšie sláviťi muohľi,
to vám zo srcä vinšujem a žädam...
Pánboh daj dobrí ďeň ! "

V Nižnej :
" Vinšujem Vám hody-svätky,
šťastia, zdravä, hojnô Božskô požehnaňä,
na poli úrody, vo dvore príchody,
v dome mier a pokoj, aby ste boli
takí zdraví jäko jä. "

Po vypočutí vinša dostali pastieri koláče a niekedy aj slaninu. Gazdiná od nich zobrala do zástery ( do holých rúk nesmela ) od pastiera toľko prútov, koľko kusov dobytka mala vo svojej stajni. Prútmi vyšibala deti, aby boli po celý rok dobré a postavila prúty do kúta za stôl, na ktorom sa malo večerať. Po večeri pošibala prútmi dobytok, aby bol tučný.

Vinšovať chodili aj malí chlapci:
" Pásľi ouce valasi, pri betľemskom salaši,
Aňiel sa ím ukäzau, do Betľema ísť kázau.
Do Betľema puojďeme, Krista pána nájďeme.
Nájďeme ho v jäsličkách,
okrúťenieho f pľienočkách.
Na píšťälke pi-pi-pi, ňäch ten Jižiž dobre spí !
Na husličkách hra-hra-hra, ňäh nám pán boch
slávu dá ! "
K ranným aktivitám patrilo aj obstaranie vianočného stromčeka. Do lesa poň chodila " hlava rodiny ", alebo najstarší syn. Na cestu si zobral kus chleba, " abi bol celí rok chliep " . Aj pri príprave stromčeka bolo potrebné dodržať určité pravidlá a obyčaje. Stromček museli do izby priniesť v súkenných rukaviciach, aby celý rok rodine a hospodárstvu nič nechýbalo, " abi ňeboui houí ". Pri vnášaní stromčeka musel byť gazda v kožuchu ( kabanici ) a na hlave musel mať baranicu, alebo čiapku až na uši " abi sä ovečki dobre darili ". Po prinesení stromčeka gazda zavinšoval:

" Vinšujem vám ťieto hodi, svätki,
abi vám dau pánboh zdravä,
hojnuo, božskuo požehnaňä,
na ďietočkách poťešeňä,
na statočku rozmnožeňä,
na poli úrodu,
a v dome mier.
Daj Pán Boh dobrí rok,
pochválen pán Ježiš Kristus. "

Stromček potom postavili do kúta izby, ale väčšinou ho zavesili na trám pripevnením o vrcholec, niekde visel vrcholcom nadol. Stromček býval ozdobený jabĺčkami, zabalenými kockami cukru, orechmi, medovníkmi a jednoduchými doma vyrobenými ozdobami, ktoré robili väčšinou deti. Boli to rôzne retiazky z papiera a slamy a iné drobné predmety. V Zázrivej nesmeli na vianočnom stromčeku chýbať syrové ozdoby. Formy na ne zhotovovali miestni rezbári, ale aj malí 7-8 ročný chlapci-pastieri na salašoch. Robili ich z javorového dreva a vyrezávali do nich najmä zvieracie motívy, srdiečka, menej figúrky. V niektorých rodinách by sme syrové figúrky na vianočných stromčekoch našli ešte aj dnes.
Stromček sa "oberá" obyčajne po sviatkoch, t.j. na Tri krále, niekde ho majú až do Hromníc - 2. februára. Čas skladania nie je presne určený. Podľa starých informátorov sa kedysi stromček musel vyniesť z domu na Nový rok ráno pred východom slnka. V niektorých obciach ho obrali hneď po večeri a zapichli ho na hnojisko - chceli preniesť jeho vegetatívnu silu do zeme, zúrodnenej práve týmto hnojivom.
Na Štedrý večer sa všetko varilo na masle. Preto k dôležitým úkonom patrilo mútenie masla a s tým spojené magické prejavy. V niektorých rodinách chodil pred večerou jeden člen s "bankou" (nádoba na mútenie masla) po dvore a pred dverami domu viedol s domácimi vnútri dialóg:
" Čo nám nesieš?"
"Visokú penu, hrubú smotanu,
velkí kus masua. "
V niektorých rodinách si dostatok mlieka zabezpečovali tak, že pred večerou alebo po nej, každý člen rodiny zamútil symbolicky v prázdnej banke so slovami: "Visoká pena, hrubá smotana, velkí kus masua."
Zvláštna pozornosť sa venovala príprave štedrovečerného stola. Nachádzal sa v kúte izby a bol považovaný za posvätné miesto. Položili naň trochu slamy a sena, medzi to roztrúsili niekoľko zrniek zo všetkých druhov obilia a všetko to prikryli bielym ľanovým obrusom. Potom na jar z tohto obrusu rozsievali zrno. Iní dávali obilie do hrnčeka spolu s niekoľkými mincami a sviečkou, ktorá horela po celý večer. Takýto hrnček pred večerou prinieslo na stôl niektoré z detí a zavinšovalo:
" Vinšujem vám šťastlivé
vianočné sviatki,
abi sťe maľi hojnuo božskou požehnaňia
na poľi úrodi
a v dome mier.
To vám zo srdca vinšujem.
Dobrí večer. "

Na štedrovečernom stole nesmel chýbať chlieb, koláč (mali do domu priniesť požehnanie), cesnak (mal priniesť zdravie), med (dobrotu), hrudka soli a peniaze (aby nechýbali celý rok). Patrili tam aj sušené slivky, vianočné oblátky a opekance s makom alebo bryndzou. A tiež jablká a orechy, z ktorých si domáci veštili budúcnosť.
Pod stôl sa vkladala otiepka slamy-spomienka, že sa Pán Ježiš narodil v maštali na slame. Nohy stola omotali reťazou, aby celá rodina držala po hromade ako ťie reťaze. Niekde reťaz aj zamykali, aby aj rodina boua zamknutá. Inde zase deti museli stáť na reťazi počas večere žebi sa ňerobili vredi na nohách. V Párnici bolo zvykom oprieť o stôl novú brezovú metlu.
Pred štedrovečernou hostinou sa každý umyl vo vode s mincou, aby im nikdy nechýbali peniaze. Potom si všetci posadajú za stôl, gazda si sadne do zadného kúta, ostatní vedľa neho. Večera sa začínala modlitbou. Po nej dostal každý člen rodiny medový krížik na čelo, ako ochranu proti zlému. V niektorých rodinách si domáci robili krížiky navzájom, aby bol medzi nimi vždy súlad, inde krížik robila matka deťom, aby boli dobré a dospelým dcéram preto, aby ich mládenci ľúbili. Väčšinou to však robil otec, pričom začal od najstaršieho so slovami:
" Paňe Bože, daj ťi dobrej misle,
Keť poblúďiš cesti alebo chodňíčki,
Abi si prišieu na dobrú pamäť,
tak ako táto fčelička,
keť tento mäd zbieraua,
zašua aš do treťieho chotára
a vráťiua sa nazat presňe do svojho úlä.
Tak ňech aj ťebe tak pánboh pomáha. "
Niekde natierali medom aj kravy a med z nich zotierali jablkom zo štedrovečerného stola, abi boli takie peknie ako to jablko. Med, ktorý bol na štedrovečernom stole, po Vianociach odložili a v prípade potreby používali na liečenie hrdla, popálenín a hnisavých rán, alebo ním natreli kúpený dobytok, aby sa mu v novej stajni dobre darilo. Na štedrovečerný prípitok sa používala hriata pálenka, nazývaná radostníkom. Potom dostane každý od gazdinej oblátku s medom a cesnakom. Keď to zjedia gazda vstane, vezme štyri orechy a povie: "Kúty, kúty, štedré kúty, nemám vás s čím obdariti, len s týmito štyrmi orieškami" a hodí prvý za chrbát do kúta, druhý do krížneho kúta, tretí do ľavého, štvrtý do pravého a sadne si. Potom si vezme orech a po ňom ostatní. Podľa toho, či bol rozbitý orech zdravý, prázdny, vysušený, či červivý, predpovedali zdravie a život človeka v budúcom roku.
Na hornej Orave, presnejšie v Krušetnici, gazda vo tri vrhy hodil do ľudí a stromčeka za hrsť ovsa a jačmeňa položeného na stole hovoriac: "Abi nás pánboh požehnal ako rosu z neba."
Hádzanie orechov po kútoch, ktoré sa prevádzalo vo viacerých obciach Slovenska, bolo pôvodne jednou z obiet dušiam zomretých predkov, podobne ako bol v iných oblastiach hrach, ktorý na začiatku večere hádzali do kútov "pre dušičky". V niektorých obciach severnej Oravy však zomretých vôbec nespomínali, v Oravskej Polhore napríklad hovorili, že hrach je určený pre biedu, ktorá sa má s ním uspokojiť a nežiadať ďalšie obete.
Po obrade s orechmi, prípadne s hrachom otec rozkrájal jabĺčko na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí. Ak potom niekto z domácich v nastávajúcom roku na cestách zablúdil, mal si spomenúť na niektorého z tých, s ktorými jedol vianočné jablko, a táto spomienka mu mala pomôcť dostať sa na správnu cestu. Potom si každý vzal jablko sám a podľa toho, či bolo vo vnútri zdravé alebo červivé, usudzoval, aké bude jeho vlastné zdravie v budúcom roku.
Z jablka zvykli veštiť aj inak. Pri vertikálnom prekrojení ovocia bola veštba priaznivá vtedy, ak jadrá ostali neporušené. A pri horizontálnom prekrojení pozorovali, či prierez semenníka vytvára hviezdu (pozitívna veštba), alebo kríž (smrť).
Potom prišla na rad kapustnica, alebo hrachová polievka, opekance, ryža posypaná cukrom a škoricou a niekde aj huby varené vo vode s maslom, " abi ich celí rok brucho ňebolelo ". Neskôr sa na štedrovečerný stôl dostala aj ryba. Ako pôstny pokrm, ale aj vďaka šupinám pripomínajúcim mince, čím symbolizovali bohatstvo. Šupiny si dávali pod obrus alebo pod taniere. Ten, kto si takúto šupinu odložil do peňaženky, nemal byť nikdy bez peňazí. V žiadnom prípade sa na štedrú večeru nesmelo jesť mäso z hydiny, pretože by sa majetok rozletel, hydina by ho rozhrabala. Naopak bravčové mäso malo gazdovstvu priniesť hojnosť a bohatstvo. Z vianočného chleba domáci odkrojili vŕšok, položili ho na stôl a odkladali do neho omrvinky. Tento potom dávali niektorí po Vianociach kravám, aby nestratili mlieko, väčšinou ho však odkladali na liečenie. Na severnej Orave gazda odlomený vŕšok chleba prelomil ešte na polovicu, do striedky vložil cesnak, kúsok oblátky, med a všetko uložil pod stromček. Polovica bola určená do prvej brázdy, ktorú gazda na jar vyoral, čím si chcel získať priazeň a štedrosť zeme, druhú odložili na liečenie zubov. Za liečivý prostriedok sa pokladal aj moč, ktorý zbierali počas troch vianočných sviatkov do jednej nádoby, ním sa v prípade choroby umývali. Dnes si starší ľudia túto praktiku síce pamätajú, ale je im na smiech. Po večeri sa opäť spoločne pomodlili a zaspievali si pár vianočných piesní. Potom gazda vzal koláč určený pre dobytok a odišiel do maštale, kde každému zo zvierat dal po kúsku zožrať. Gazdiná zasa pozametala všetky omrvinky a vyniesla ich sliepkam, aby ich pozobali. Tento úkon mal v budúcom roku zabezpečiť úspešný chov dobytka a hydiny. Jedlá sa po večeri zo stola väčšinou neodkladali, ostávali na ňom až do Nového roku. Magická sila tohto dňa lákala ľudí k rôznym veštbám. Počasie na nasledujúci rok sa snažili zistiť pomocou dvanástich vyčistených polovíc orechových škrupín. Každá z nich predstavovala jeden mesiac roka. Naplnili ich vodou a podľa toho, ako ktorá škrupina do rána vyschla, mal byť príslušný mesiac suchý alebo daždivý.
Kto chcel vedieť, či niekto z rodiny nezomrie, mal po večeri tri razy obehnúť dom a potom oblokom pozrieť do izby. Toho, kto má do roka zomrieť by uvidel na márach.
Väčšina veštieb mala však ľúbostný charakter. Silu veštenia skúšali najmä dievčatá. Niektoré už pred večerou utekali s neumytou varechou, ktorou miešali jedlá k susedom pod oblok, kde počúvali, o čom sa domáci rozprávajú. Ak počuli pozitívne slová ( napr. vezňi, dobruo...), mohli dúfať vo vydaj, ak negatívne ( napr. ňerop, ňechaj...), vydávať sa ešte nemali. Dievčatá sa pokúšali zistiť, či sa do roka vydajú aj takým spôsobom, že sa postavili chrbtom ku dverám a cez hlavu si prehodili topánku. Ak topánka smerovala špičkou smerom ku dverám, znamenalo to skorý vydaj, v opačnom prípade malo dievča ešte čakať. Aby si dievky zaistili popularitu medzi mládencami, umývali si na Štedrý deň vlasy a vodu, v ktorej si ich umyli, vyliali potajomky na dvere kostola , mlyna a krčmy, aby mládenci tak často k ním chodievali, ako ľudia k týmto dverám. Spôsoby, ktorými chceli ľudia zistiť, prípadne ovplyvniť budúcnosť v láske, boli rôzne. Mnohé sa podobali tým, čo sa používali počas stridžích dní.
Na Štedrý večer sa chodilo po spievaní popod okná. Spievať chodili nielen deti, ale aj dospelí. Dospelí na rozdiel od detí išli zaspievať len rodine alebo dobrým známym. V domácnosti ich počastovali pálenkou a koláčom. Deti dostávali jabĺčka, koláče, či iné dobroty z vianočného stola.
Vianočné vinše boli rôzne.
Napríklad v Breze si vinšovali takto:
" Vinšujem vám na tieto svétki ponajprf zdravia,
šťesťia, hojnuo boskuo požehnaňá!
Po poľi úrodi, f stodolách kľienoti,
f komore hojnosť, f pitvore svornosť,
v izbe láska, úprimnosť.
Moji najmilší práťeľá, prosím vás,
abi sťe fšeci maľi dobrú vuoľu aj chuťi
toto moje povedaňá poslúchnuťi.
Čo sa stalo tejto zimi,
že sa Ježiž z ňeba zňížil,
pre hriešnich sa poňížil.
Múri budú padať schitra
A buďe smrďeď aj povetrá.
Boh je veľmi rozhňevaní,
Že rušajú svatie stavi.
O, Ježišu, kráľu, rádž odvráťiť zlie novini,
požehnaj nám riadňe, čeho treba,
hodňe repi, mnoho chľeba,
abi sa pšeňica roďila a chudoba živila.
Ešťe žito, jačmeň
každí jedzme račej ! "

Vinš chlapcov zo Slanice znel takto:

" Vinšujem vam Hodi, abi sťe nepiľi vodi,
vince a paľence, z medom opekance.
Ja som mali šušoračik, prišiel som tu po kolačik.
Jaki maťe, taki dajťe, zaveľa ma ňemeškajťe.
Za dverami stojim, pána boha sa bojim.
Kapsa mi trči, pez na mňa vrči
a sova huhu, ďakujťe bohu.
A za tie tri boske osobički,
dajťe mi tri grošički ! "

Okrem vinšovníkov chodili po domoch aj pastieri, ktorí spievali rôzne valašské pesničky alebo vianočné koledy. Mladí ľudia sa neskôr spolu stretli v miestnosti, kde chodievali na priadky. Spolu sa podelili s tým, čo si vyspievali a peniaze dievčatá odovzdali mládencom, ktorí ich neskôr použili na usporiadanie zábavy, obvykle na Štefana. Mladí ľudia si pri tejto príležitosti navzájom vymieňali dary: mládenec daroval svojmu dievčaťu kúdeľ a ona jemu vyšívanú šatôčku alebo zápästky.
Potom sa celá dedina zišla v kostole na polnočnej omši.

3. 4. B E T L E H E M S K É   H R Y        Pozrite  aj

Atmosféru vianočných sviatkov dotvárajú betlehemské hry. Betlehemská hra je hra o narodení Ježiša Krista v Betleheme. Je to vlastne spevohra, pretože obsahuje viac spievaných vstupov. Má niekoľko častí a predvádzali ju v izbe. Je to obchôdzková hra, čiže betlehemci (herci) obchádzali domy, v každom ju predviedli, za čo ich domáci odmenili naturáliami alebo peniazmi. Hrali ju 17 - 22 roční mládenci, ktorí boli nasledovne poobliekaní:
Anjel: Biela košeľa, biela papierová čiapka s nápisom zo staniolu - Glória. Cez plecia zavesený betlehem. Pôvodne boli betlehemy z dreva, s drevenými figúrkami.
Fedor: Súkenné šnurované nohavice, plátenné krpce, vybíjaný opasok, ktorý musel byť dvakrát na zadku pretočený, kožuštek bez rukávov a okrúhly krojový klobúk.
Stacho: To isté čo Fedor.
Bača: Okrem klobúka to isté čo Fedor. Namiesto klobúka čiapka z úrezkov pradenej vlny, fajka a bačovská kapsa.
Kubo: Staré ošúchané nohavice, prevrátený kožuch s rukávmi, staré plátenné krpce. Kožuch musel mať bielu a čiernu vlnu a na hlave takú istú čiapku ako bača, ale prevrátenú. V ústach fajka a začiernená tvár. Prvý vstúpil do izby anjel a za ním podľa vyvolávania ostatní.

Anjel: ( vinšuje pred dverami )
" Pán boh daj večer dobrí, veselí,
Tomuto domu hospodárovi!
( prvý vstupuje dovnútra a spieva )
Glória, glória in exselsis Deo!
Sem, sem kresťaňia, sem pospechajťe,
k jasličkám pána, kráľa vítajťe. "
Fedor: ( vstupuje ako druhý )
" Gdo to tu spieva, či to ftáčkovia, či žiačkovia,
a gďe som sa tu vzal.
Azda som z ňeba spadol.
Ňie, fujaru som straťil,
Kto bi mi ju navráťil,
draho bi mu ju zaplaťil.
Dal bi som mu tri dukáti,
k tomu tvrdí peňiaz,
pridal bi som mu kus sira
a k tomu ňič viac. "
( ostatní sú za dverami a Fedor búcha osekancom )
" Poť sem, ti bratku Stachu,
bo jä vo velikom strachu,
na zlom miesťe stojím
a tíchto ľudí sa veľmi bojím. "
Stacho: ( vstúpi )
" Nuš, čože ťi je, bratku Fedore,
čiz vari potraťil ofce po hore ? "
( obaja spievajú )
" Už ňebuďem ofce pásť,
Ale voli, ofce krásť.
Ofčiarom ňebuďem,
Račej je na zboj puojďem. "
Fedor: " Ti ňeviďel si nášho pána baču ? "
Stacho: " Hľä, tam sa ťi vľečie
A kus sira sebuof ňesie . "
Bača: ( vstúpi )
" Ja som bačä z Rimavskej Soboti,
Ňenaučiu som sa ňijakej roboti,
iba búčki, pňíčki preskakovať
a švárne paňenki milovať.
Jedna ťi ma zavolala do svetlice,
dala sa mi najesť šošovice.
Bol som ťi vám f takom lacnom kraji,
gďe je súdok vína po toľäri.
A tam som sa ťi vám i tak opil,
že bi sa i teraz na zem potočil . "
( zapotáca sa )
Fedor: " No, no, no, ňepotácaj sa, ti oslopaňec,
bi ťa ňeviváľal tento osekaňec.
Aľe staň si vedľa bratka Stacha tvého
a užívaj s nami trúnku valaského. "
( štrngajú si )
Stacho: " Salus ťebe, Fedore ! "
Fedor: " Salus ťebe, bača nás ! "
Kubo: " A vi mladí psi žerieťe, pijeťe,
a na mňa starieho ňepamatujeťe . "
( všetci okolo Kuba spievajú )
" Seďí Kubo za bukom,
Číta ofce klobúkom.
Tuto jedna, tuto dve,
a tá treťä buďe mne.
Sedel Kubo za bukom,
číta ofce klobúkom,
načítal ich stodvacäť
kto ich buďe zavracäť. "
(všetci stoja a spievajú)
" Dobre bolo Kubovi, Kubovi, zakial bol mladí.
Preskakoval bučki, pňíčki, aj starie kladi.
Len to zle urobil, že sa ňeožeňil, zakial bol mladí ."
Fedor: ( skáče a spieva )
" Na Orave pod Rosucom sejú buop, sejú buop.
Takie struki ako ruki hop, hop, hop,
hop, hop, hop.
Aňi som si pri ňej ňepospau, aňi som ju
ňeboskau.
Do zatku mä nakopali, po papuli vipáckali,
Tak mä pán boh potrestau . "
Bača: " No, keď zme sa napili a natancovali, poďme si
lähnúť spať.
Fedor buďe mezi tím ofce strážiť . "
( ľahnú si na zem )
Fedor: ( ticho spieva )
" Ofce moje ofce, pot košiarom stojä,
dobre oňi veďä, že ma zabiť strojä.
Ach, uš som tri dňi a tri noci ňespau,
len svoje stádo pilňe opatrovau
a uš sa mi počína driemať,
iďem si i ja lähnúť spať . "
Anjel: ( spieva )
" Glória, Glória, in ekscezis Deo ! "
Kubo: " Izu, izu, vši ma hrizú, átom, bátom pot kabátom."
Fedor: "Ešťe si len líham a uš ma vlk trhá. Odkial si ti ? "
Anjel: " s toho... "
Fedor: " Azda z mesta Dávidovho ? "
Anjel: " Ňie s toho. "
Fedor: " No já ťä ňeznám, znáš ho ti, bratku Stachu ? "
Stacho: " Já ho ťieš ňeznám, znáš ho ti, starí pes ? "
Kubo: " Akože bi som ho jä ňeznal.
Moja hlava je po fšetkích školách vicvičená
a samím rozumom vibíjaná. "
Anjel: " Čo sa ma bojíťe a trápiťe sebä.
Hľa, velikú radosť zvestujem vám z ňeba.
Že sa vám naroďil Mesiáš v Betléme,
Ježiš malí, ktorého odávna sťe čakali.
Iťe a nájďeťe kráľä králou,
Ježiška malého Pána Pánou. "
Fedor: ( vstane a spieva )
" A ti, bačä, hore fstávaj,
fšetku svoju čeläť zbúdzaj.
Ňech sa skoro obúdzajú,
krpce svoje obúvajú do Betléma. "
Bača: (vstane )
" Poďme teda, braťia, pozreť na tie ďivné veci,
ktoré zme z anjelskej rozumeli reči. "
( všetci vstanú a spievajú, pričom sa točia
do kruhu )
" Pri Betléme, pri salaši,
tam sa ofce dobre pásli.
Prišiel k ňim anjel,
a tak im poveďel,
že sa Kristus pán naroďil,
žebi každí veďel. "
( teraz sa smer chodu betlehemcov zmení
na opačnú stranu )
" Mesäčik visoko ešťe stojí,
lud slatko spočíva na pokoji
len mi sa berieme s tej radosťi,
ktorú nám zvestoval Boh z vísosťi. "
Anjel: ( zapáli svetlo v betleheme )
Bača: " Hlä, naozaj to pacholä máme v jasläch na slame."
( všetci si kľaknú )
" Vítaj, o Ježišku milí,
cíť sa dobre medzi nami.
Jä ťi obetujem hrudu sira,
bi ťä vichovala tvoja matka milá. "
Fedor: ( predstúpi pred betlehem ) " Jä Fedorík, bistrí paholík,
jä ťi obetujem takú jaťerňičku,
čo sama viskočí na panvičku.
K tomu ťi obetujem srdce moje,
abi bolo navždi tvoje. "
Stacho: " Jä ťi obetujem takú klobásu,
čo sa štiria do ňej opášu.
Vezmi si a hriz ! "
Fedor: " Já musím psa starého pohnať,
ňech iďe aj on ňiečo Ježiškovi obetovať.
Pes starí na oferu ! "
Kubo: " Jezu, Jezu, čo ťi dám,
keť sám chudák ňič ňemám.
Mám tu jeden bačkor noví,
čo som ukradol bačovi.
Darúvam ťi, darúvam ťi,
k tomu ťi dám čapicu slivák,
abi si ňepovedau, že som fšivák. "
Všetci: ( zoradia sa vedľa seba a spievajú )
" Poďmeže uš, poďme,
už nám čas prechoďí,
valaská zorňička za hori zachoďí.
Ďäkujeme vám za vaše dari,
ktoré sťe nám tu obetovali.
Zbohom ostávajťe, zbohom sa mávajťe,
vi fšeci domáci, vi drahí rodáci. "
( Hra sa skončila obdarovaním účinkujúcich. )

3. 5. B O Ž I E   N A R O D E N I E
( 25.december-prvý sviatok vianočný )

V tento deň sa celá rodina musela zúčastniť úkonov, ktoré mali ochrániť dom a hospodárstvo pred ohňom, zabezpečiť bohatstvo a prosperitu všetkým.
Skôr ako sa čokoľvek začalo v dome robiť, utekal niekto z rodiny na potok po vodu, priniesol ju do izby a povedal:
"Vstúpil Pán Ježiš Kristus do tohto domu v tento deň,
vstúpila vodička do tohto domu v tento deň,
prv vodička než oheň. "

Ten, kto vodu doniesol, namočil do nej chvojinu a pokropil ľudí, prípadne aj miestnosť. Do vody hodili domáci peniaz ( mal zaistiť každému bohatstvo ) a niekedy aj jabĺčko ( zdravie ), chren ( silu ). Spoločne sa vo vode umyli, čo malo zaistiť vzájomnú súdržnosť.
Ďalší variant hovorí o tom, že vodu pred východom slnka naberali do putne, v ktorej už boli peniaze a tri halúzky chvojiny. Po príchode do izby povedali:
"Vstúpil Kristus Pán tento deň,
prvšia vodička než oheň.
Kde táto kropajka padne,
tam nech Kristus Pán sadne. "

Potom rozsvietili, lebo to bolo všade pred umývaním zakázané, poumývali sa, aby boli zdraví a šikovní. Z peňazí si každý vzal jednu mincu, ktorú nosil celý rok pri sebe, aby bol bohatý. Niekde chodili v tento deň po domoch vinšovať menšie deti s nádobkami s vodou. Domáci im dávali do vody peniaze a v nej sa potom mali umyť, aby boli do roka čerství.
V tento deň sa jedávalo v podstate to, čo na Štedrý večer, aj keď s niektorými obmenami. Tam, kde na Štedrý večer dodržiavali pôst, pribudlo na stôl bravčové mäso a jaternice upečené ešte v predchádzajúci deň. Ale napríklad v Zázrivej sa mäso nejedávalo, aby sa statok " podaril ".
Po doobedňajšej omši sa ľudia ponáhľali domov, aby úroda rýchlo zrela a bola bohatá.
Keďže sa tento deň pokladal za veľký sviatok, nesmelo sa nič robiť, ani v dome, ani v stajni, neprijímali sa návštevy, ani sa na ne nechodilo. Bol to sviatok, ktorý sa svätil doma.

3. 6 . Š T E F A N
( 26. december - druhý sviatok vianočný )

Tento deň mal odlišný charakter od predchádzajúcich dní. Rodiny už prestali byť uzatvorené.
Zavčasu ráno, okolo tretej-štvrtej hodiny chodievali mládenci brodiť kone. Dievčatá a ženy si aspoň nohy namočili vo vode a rýchle sa umyli, aby boli po celý rok svieže. Či už pri práci alebo na zábave. Ak boli potoky zamrznuté, brodili sa ľudia aj kone v snehu. Po návrate domov obsýpali kone ovsom, aby boli mocné a tučné.
Keď išiel gazda ráno nakŕmiť dobytok, musel byť, podobne ako v predchádzajúci deň, sýty. Skoro ráno sa zo stola odkladali misky s jedlom, ktoré tam boli od Štedrého večera. Na stole ostal len chlieb, prípadne iné pečivo. Keď bolo všetko, čo bolo treba, poodkladané, pozametali izbu, z ktorej sa od Štedrého večera ani slamka nesmela vyniesť, pretože by sa z domu vynieslo bohatstvo. Smeti vysypali buď na hnojisko, alebo pod stromy. To isté robili aj s popolom, ktorý vymietli z pece.
Na Štefana začína v Zázrivej chodiť koläda. Je to vysviacanie domov, ktorého sa zúčastňuje kňaz, organista, kostolník, dvaja miništranti a kedysi aj hrobári. Po vstupe do domu miništranti spolu s domácimi spievajú, kňaz sa predmodlieva a organista napíše nápis na veraje dverí G+M+B s rokom posvätenia. Skupinka koledníkov je potom odmenená naturáliami, prípadne peniazmi. V tento deň chodili po domoch vinšovať mládenci a za vinš boli tiež odmenení. Z toho, čo dostali, usporiadali večer štefanskú zábavu, prvú zábavu po advente.
V Krivej chodili po domoch mládenci vyberať za jedličku. Bola to jedlička ozdobená stužkami, ktorú postavili naprostred dediny. Jeden z mládencov pri vyberaní vinšoval:

" Cťení pán gazda !
Miloz najvišieho boha uďeľila,
že uš svitla naroďeňí nážho pána chvilä.
Dľä zviku nážho zme váz nafšťíviľi,
ňie snáť preto, žebi sťe nám ňiečo uďeľiľi,
aľe preto, abi zme sa s vamí spolu Spasiťeľovi ťešiľi.
Adventní čäs, doba skvostná sa nám už minula,
a nastala iná, radosňejšä chviľä.
Preto prajem vám zdravia, radosť, dľhieho života.
Ťaškie, preťäškie žijeme čäsi,
celá zem a šetko biedou sa kvasí.
Každé naše slovo plačľiví ston,
ďiví a zúfalí za chľebom zhon.
Roboti ňieto a aňi chľeba,
a ďeťom naším daď ho jesť treba.
Od veľkej starosťi zme ľen na cesťe stáľi,
ľebo ísť ku vám po pítaňí zme sa veru báľi,
že čuo nám chto povie, keď mi takí mladí
a uš choďíme ako Jäno zo Zábidova po pítaňí.
Preto zvolaľi zme konferencije
a raďiľi sa tam aj diplomácije,
no aľe čo zo šetkieho bolo,
keť chlapcou Kitkovích tam ňebolo,
ľebo ľen oňi muožu dobrú radu dať,
chtorú muože aj vláda potpísať.
Preto jäk kceťe, čo nám hovoriľi,
to vám muožem povedať,
aľe buťe trpezľiví !
Tag jeden hovoriu tieto veci,
že sa jemu najľepšie páči ľen pri peci
a že sa ftedi cíťi blažení,
keď má pri sebe hrňiedz z halúškamí
a ten druhí to ťieš schvaľovau,
aľe ku temu ešťe dodau,
že sa dobrie tieto veci,
aľe on má rád aj inie preci:
braučovieho mäsa kus,
ako jedna pečená hus
a ku temu hektoliter piva,
ľebo pre takích pánou ľen toto osožnuo bíva.
Nuž oňi nám to veľmi raďiľi,
abi zme sa podľä ich pokinou räďiľi,
ľebo oňi každiemu dobrú radu dajú,
o jäkej ľuďä aňi ňesňívajú.
Aľe ňahajme tieto veci tak,
ľebo treba sa nám ponáhľať,
tag vám iďem teraz zavinšovať:
Koľo máťe vo vašom staväňí rohou,
abi sťe toľo maľi v maštaľi volou !
Koľo máťe f kuchiňi ľižičiek,
abi mala vašä ďieuka ďeťičiek !
A koľo máťe f kuchiňi taňierou,
Abi mala ďieuka toľo fräjerou ! "
Aj oni prispeli vyzbieranými peniazmi na spoločnú zábavu.
S dňom Štefana sa zase v Párnici spájala zábava priadok, ktoré si urobili "zuosip". Každá doniesla určené množstvo obilia a päť korún. Za zozbierané peniaze zorganizovali "prädeckú zmerävku". Nakúpili pálenku, jedlo, pozvali mládencov a spoločne sa zabávali.


3. 7. J Á N ( 27.december )

Tento deň nemal zo zvykoslovného hľadiska veľký význam. V niektorých oblastiach Slovenska sa vykonávali tie zvyky, ktoré sa na väčšine územia uskutočňovali už v priebehu predchádzajúcich dvoch dní. K takýmto zvykom patrilo napríklad vynášanie slamy a vianočných smetí.
Na Orave sa tento deň volal konským sviatkom. Gazdovia tradične vyvážali na polia hnoj, pretože vraj jeho účinok mal byť lepší, ako keby ho boli vyviezli v ktorýkoľvek deň roka.

4. S I L V E S T E R ( 31.december ) 

Deň rozlúčky so starým rokom. V Zázrivej sa začali so starým rokom lúčiť podvečer, keď chodili po dedine masky, hromožläci. Mládenci a dievky v rôznych maskách. Najčastejšími boli koza, ježibaba, smrť a dievky preoblečené za chlapcov a naopak. Masky chodili po domoch s harmonikárom, vytancovali domácich, za čo ich tí pohostili. Po večeri, ktorá sa veľmi podobala štedrovečernej, sa všade konali kolektívne silvestrovské zábavy. Väčšinou ich usporiadali mládenci v dedinskej krčme. Vo večerných hodinách chodili skupinky chlapcov a dievčat vinšovať popod okná. 

V Zázrivej vinšovali:
" Prišli zme vinšovať noví ruočik,
Veselo zaspievať podobluočik.
Veselo spievať, pekňe ďäkovať. ",

alebo
" Na vašom stole vikvitla ružä,
vašej céruške pekňieho mužä.
Nie tak pekňieho ako dobrieho."

Oba vinše zakončili rovnako:
" Zaspievali zme vám, pálenki nám dajťe,
Zaspievali zme vám, len sa ňehňevajťe ! "

S týmito vinšami obišli vždy všetky domy a v každom dostali pohostenie a niekedy aj peniaze.
V Párnici chodili spievať dievčatá mládencom:

" Pri mládencovi
na vašom stole
kvitne tulipán,
nech nás obdarí,
ten váš mladý pán. "

A mládenci dievčatám:
" Na vašom stole,
vikvitla ruža,
vašej Aničke
dobrého muža,
ňie tak krásňieho
ako dobrieho,
to vám vinšujem
zo srdca svého. "

Za spev dostávali "vímienki" - korunu alebo dve.

Niekedy sa silvestrovské vinšovanie mládeže predĺžilo do skorých ranných hodín, kedy už začínajú chodiť po dedine malé deti s novoročnými vinšami.


5. N O V Ý R O K ( 1.január )

Aj tento deň bol vhodným na to, aby si ľudia zabezpečili bohatstvo, prosperitu a úrodu. Preto platil zákaz vstupu ženy ako prvej do domu. Príchod starého chlapa a ešte k tomu v kožuchu neveštil tiež nič dobrého. Naopak malí chlapci, vinšovníci boli vítaní. Každému kusu dobytka dávali po opekanci, aby bol tučný, okrúhly. Ženy išli na Nový rok do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili pekný a vysoký ľan. Niekde zas varili v tento deň na obed dlhé halušky, aby sa im na obilí urodili veľké klasy.
Počas celého dňa sa ľudia pozorovali, lebo verili, že kto si ako v priebehu tohto dňa počína, tak sa mu bude dariť po celý rok. Ak niekto napríklad bol mrzutý, hašterivý, nahnevaný, toho mala po celý rok sprevádzať zlá nálada. Preto si ľudia dávali pozor, aby sa nepovadili, neplakali a podobne.
Na Nový rok musela byť všade čistota a poriadok - opäť symbolicky vo vzťahu k celému roku. Smeti sa von nevynášali z obavy, aby "nevymietli" niekoho z domu, teda aby niekto cez rok nezomrel. Okrem najnevyhnutnejších robôt sa nemalo nič robiť. Niektoré práce boli vyslovene zakázaní. Predovšetkým sa nesmelo prať ( ten, kto vešal v tento deň bielizeň mal ťažko umierať ) a šiť ( sliepky by neniesli vajcia )
Aj na Nový rok chodili chlapci po vinšovaní:

"Vinšujem vám tento Noví rok,
abi vam dau pánboh zdravä, šťesťä,
hojnuo, bošskuo požehnaňä,
na ďietočkách poťešeňä, f komorách, stodouách hojnosť,
v dome mier, pokoj,
pochváľen buť pán Ježiš Kristus. "

Na severnej Orave piekli pre novoročných vinšovníkov špeciálne pečivo, ktoré volali novelátka ( nové roky ) alebo novoročátka. Deti s nimi počítali, ako to vyjadrovali aj vo vinši:
" Poslali ma stará matka,
že ste piekli novelátka.
Poslali ma starý pán,
žeby ste dali aj nám. "

Príbuzní a známi si vinšovali takto:
" Doňiesou som vám pot pazuchuof vrapca,
abi maua vaša striná na takto rok chuapca. "

" Vinšujeme vám Noví rok,
abi vám vipadou s pece bok,
a s komína rúra,
abi boua vaša striná na takto rok hrubá. "

" Vinšujem vám večer pekní, veselí
a ponajprvej hospodárovi
a potom jeho manželke
a naposlet šetkej čelätke.
Do vážho domu prasacú nohu,
vážmu muáďencovi bohatú ženu.
Noví ruočig nastau, fšeci sa radujme
a tomu stariemu pekňe zaďäkujme !
Ďakujeme ťebe, aj ti ruočku starí,
že zme ťä prežiľi vo šťesťí, vo zdraví,
že zme maľi šťesťä, zdravä,
hojnuo boskuo požehnaňä
celí ruočik ten starí.
Po druhuo vinšujem aj paňí gazďinej,
abi dala zdravä, šťesťä, hojnuo boskuo požehnaňä
celí ruočik ten noví.
Po druhuo vinšujem aj vaším ďeťičkám,
abi maľi zdravä, šťesťä, hojnuo boskuo požehnaňä
celí ruočig noví !
Po štvrtuo vinšujem statečku na roľi,
abi mau zdravä, šťesťä, hojnuo boskuo požehnaňä
celí ruočig noví. "

V Zubrohlave vinš znel:
" Daj panboch šťesťa, zdravia,
na tento Novi rok z menšimi hriechami,
z veľkom radosťom, božom milosťom !
Abi vam panboh dal na poľi urodu,
stodoľe pľnotu a doma dar ducha svateho
do srca vašeho ! "

Novoročné vinše boli rôzne, ale v každom jednom si ľudia navzájom želali lásku, šťastie a zdravie.

6. T R I K R Á L E ( 6.januára )

Obdobie medzi Vianocami a 6.januárom vypĺňa obchôdzka 12 - 15 ročných chlapcov, ktorí po domoch predvádzajú trojkráľovú hru. Oblečení sú v širokých bielych košeliach so širokými rukávmi, v papierových biskupských čiapkach a s palicami v rukách. Chodia po domoch a spievajú pieseň, známu v rôznych variantoch na celom Slovensku. Dve palice sú obité plieškami, na klincoch, slúžili ako rytmická rekvizita. Na jednej palici je pripevnená hviezda s otáčacím mechanizmom. Hviezdu krúti Gašpar a Melichar s Baltazárom štrngajú do tempa palicami. Baltazár je začiernený, pretože predstavuje "čierneho" kráľa a drží sa kúsok za ostatnými dvoma. Pri predvádzaní hry stoja králi, na rozdiel od betlehemcov, na jednom mieste, nepohybujú sa. Každá dedina nemala "vlastných" Troch kráľov. Napríklad obce dolnej Oravy navštevovali Traja králi zo Zázrivej. Za spev dostávali peniaze alebo naturálie. Traja králi zo Zázrivej spievali takto:
" Mi triä králi prišli zme k vám,
šťesťä, zdravä vinšovať vám.
Šťesťä, zdravä dlhie roki,
zďeläka sú naše kroki.
Ďeläká je cesta našä,
do Betléma misel našä.
Keď zme hviezdu uviďeli,
to skrz bošské nariaďení.
Tá hviezda nám zasvieťila,
a do samého Betléma.
Keď zme do Betléma prišli,
Ježiška zme tam hňeť našli.
On sa f chudobe naroďil
a sám po spievaňí choďil.
A mi ťieš tak poňížení,
prosíme si otpušťeňí,
že zme vás prišli unúvať
a Noví rok prišli vinšovať.
Daj vám Pán boh šťesťä, zdravä,
hojnuo, bošskuo požehnaňä.
Jak na roli tak na statku,
na lúkach i na pasienku.
A po smrťi večné ňebe,
nech vás vezme Pánboh k sebe.
Ťeras nás uš ňezdržujťe,
čo ľen kceťe, to nám dajťe.
Mi si vďačňe poberieme
a z ňičím vás ňezhrdňeme.
Vezmeme si bárs aj jäčmeňa
stoho bíva kašä dobrá.
Žito, jačmekň, ovos i rež,
nože, bratku, fšetko vezmeš.
S klobásku, šunku, slaňinku,
S tím, pochválime si gazďinkú.
I šestáčik, grajcár i groš,
veď viďíťe, že je nás dosť.
Sám Pánboh vám to plaťí,
buďeme sa primlúvaťi.
Abi vás Boch požehnával
a dobruo zdravä vám dával. "

Takéto trojkráľové obchôdzky sa končievali 6.januárom. Vo väčšine dedín chodili v tento deň kňazi s cirkevnou koledou. Niekde začínali chodiť už na Štefana. Kňaz so sprievodom zaspieva niektorú z príležitostných piesní, za ktorou nasleduje modlitba, potom rechtor napíše kriedou nad dvere izby prvé dve číslice letopočtu, za nimi iniciály troch kráľov G. B. M., oddelené od seba krížikmi a nakoniec druhé dve číslice kalendárneho roku. Nakoniec si koledníci posadali za stôl, kde im gazdiná priniesla pohostenie. Tesne pred príchodom koledníkov, ktorý ohlasovali miništranti zvonením, gazdiná zvyčajne nasypala pod prah zrno. Keď odišli, rýchlo ho pozametala a hodila sliepkam, aby dobre niesli vajcia. Ak chcela mať gazdiná dobré kvočky, sadla si na to isté miesto, kde pred chvíľou pri kolede sedel kňaz. Ak si na to miesto sadla dievka holým telom, mala sa do roka vydať. Aby vydaj urýchlila, zakrútila sa do obrusu, ktorý bol pri kolede na stole. Tiež sa mal do neho zakrútiť človek, ktorého bolievali kríže. Kto chcel mať vysoký ľan, vyhadzoval obrus dohora. K tomuto dňu sa viažu aj iné prejavy viery. V kostole sa tento deň svätí voda a krieda. Ľudia nosia do kostola aj soľ, sviečky a koláče, ktoré získavajú vysvätením ochranné vlastnosti. Posvätnou vodou vykropili obydlia a stajne, naplnili ňou domáce sväteničky. Z čerstvo prinesenej dávali piť malým deťom, aby mali dobrý spánok. Posvätnú soľ pridávali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Sviečku zapaľovali pri zomierajúcom alebo počas búrky.
Trojkráľovú kriedu používali ako ochranu pred zlými silami, pri križovaní dvier na maštaliach a pri kreslení magického kruhu. Vysvätenú soľ a kriedu nosili ľudia stále so sebou, aby ich mali v prípade potreby po ruke.

Tromi kráľmi končí vianočné obdobie, bohaté na mnohé obrady a obyčaje.

P O Z N Á M K Y

Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava, Tatran 1986, s. 37 - 38.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava, Tatran 1986, s. 55.

Z O Z N A M P O U Ž I T E J L I T E R A T Ú R Y
Habovštiak, A.: Oravci o svojej minulosti. Martin, Osveta 1983.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava, Tatran 1986.
Huba, P.: Párnica, 30 rokov JRD. Martin, vydavateľský odbor 1990.
Huba, P.: Zázrivá. Martin, Osveta 1988.
Lazišťan, E. , Fabian, M.: Orava. Martin, Osveta 1976.
Kolektív autorov: Leštiny. Bratislava, Príroda 1989.
Kolektív autorov: Nižná, slovom a obrazom. Pre Obecný úrad v Nižnej vydal Peter Huba 1994.
Kolektív autorov: Nižná, vlastivedná monografia. Pre Obecný úrad v Nižnej vydal Peter Huba 1995.
Kolektív autorov: Slovensko, Ľud - II. časť. Bratislava, Obzor 1975.
Kolektív autorov: Veličná. Martin, Osveta 1972.
Materiály získané z terénneho výskumu Ernesta a Ľubomíra Jarolína v obciach: Nižná, Zuberec, Veličná, Párnica.
Vybrala Veronika Siteková